Pes už stáročia sprevádza človeka a plní funkciu nielen spoločníka na love, ale predovšetkým verného priateľa. Mnohí majitelia psov sú presvedčení, že štvornohí priatelia dokážu „cítiť“ ich smútok alebo stres. Neuveriteľné? A predsa existujú vedecké dôkazy!
Viem, že si smutný
Vedecké výskumy ukazujú, že psy sú schopné rozpoznať základné ľudské emócie, ako je smútok, hnev alebo strach, podľa výrazu našich tvárí. Navyše dokážu spájať obraz so zvukom, t. j. spájať radostný alebo smutný tón hlasu s príslušným výrazom tváre.
Zároveň sa vedci zhodujú, že v prípade psov nemožno hovoriť ani o empatii v ľudskom ponímaní tohto slova, ani o schopnosti rozumieť zložitejším emocionálnym konštrukciám, ako je napríklad pocit viny.
Cítim, preto chápem
Pozrime sa teraz, ako psy rozpoznávajú, že pociťujeme strach? Vďaka… vôni! „Ľudské telo v reakcii na emócie, ako je strach, vylučuje určité hormóny a chemické látky. Adrenalín je napríklad jedným z hormónov, ktoré sa vylučujú v momente, keď cítime ohrozenie alebo strach.“
Ale to nie je všetko. Skupina vedcov z Univerzity Alda Mora v Bari dokázala, že štekajúce štvornožce dokážu identifikovať emócie na základe mimiky tváre ľudí. Stojac nad miskou s jedlom, psy pozorovali fotografie ľudských tvárí, ktoré vyjadrovali rôzne emocionálne stavy. „Zvieratá reagovali rôzne v závislosti od prezentovanej emócie. Pri fotografiách zobrazujúcich stavy vzrušenia, ako je hnev, strach alebo šťastie, sa pulz psov výrazne menil a trvalo dlhšie, kým sa zvieratá vrátili k jedlu. To svedčí o stresovej reakcii“,
Pes nie je malý človek
Ale to nie je všetko. Ukázalo sa, že psy nielen cítia ľudské emócie, ale dokážu ich aj odzrkadľovať. Rakúski vedci to bezpochyby dokázali. „Vedci vykonali štúdiu na 100 psoch a ich majiteľoch. Podrobili ich rôznym testom, počnúc meraním pulzu až po vyšetrenie hormónov. Skúmali tiež, ako psy reagujú na hrozbu. Dr. Iris Schöberl z Viedenskej univerzity v závere štúdie uviedla, že psy a ich majitelia vzájomne ovplyvňujú svoje mechanizmy prekonávania problémov, pričom človek má väčší vplyv na svojho štvornohého priateľa ako naopak.“
Na záver stojí za zmienku, že naše chápanie štvornohých domácich miláčikov je nedokonalé. Psom pripisujeme ľudské city a úmysly, hoci v skutočnosti je medzi týmito dvoma svetmi oveľa menej podobností, ako by sme si chceli priznať. Ak teda chcete lepšie pochopiť svojho štekajúceho priateľa, sústreďte sa na jeho individuálne vlastnosti a nezaobchádzajte s ním ako s „malým človekom“.
