Patríte medzi tých, ktorí vyzúvajú tenisky bez rozväzovania šnúrok?
Možno si myslíte, že spôsob, akým vyzúvate tenisky, nemôže o vašej osobnosti povedať toľko, aby to psychológia analyzovala. Ale mýlite sa. Spôsob, akým si vyzúvate topánky, najmä ak ignorujete šnúrky, o vás vypovedá oveľa viac, ako si myslíte.
„Môže to vyzerať ako nepodstatný gest, ale naše každodenné návyky o nás vypovedajú viac, ako si myslíme,“ tvrdí psychológ.
„Zúvanie topánok bez rozväzovania šnúrok nie je len otázkou pohodlia; je to malý odraz nášho vzťahu k úsiliu, starostlivosti o seba a obmedzeniam.“
Vzhľadom na to nám expert predstavuje možné vysvetlenia, ktoré psychológia dáva tomuto tak pohodlnému a charakteristickému spôsobu zúvania topánok.
Mentálna úspora a únava z rozhodovania
Prvé vysvetlenie priamo súvisí s fungovaním mysle. „Ľudský mozog je nastavený tak, aby šetril energiu.“
„Približne 40 % činností, ktoré každý deň vykonávame, nie sú vedomé rozhodnutia, ale automatické návyky. Náš mozog neustále hľadá spôsoby, ako znížiť spotrebu energie na opakované úlohy, aby ušetril zdroje pre tie, ktoré ich skutočne potrebujú.“
Keď teda niekto vyzúva topánky bez viazania šnúrok a robí to systematicky, je možné, že v jeho mozgu sa aktivovala funkcia „úspory energie“.
„Súvisí to s únavou z rozhodovania“, „každé rozhodnutie, ktoré urobíme, spotrebúva obmedzené mentálne zdroje. Keď prídeme domov po náročnom dni, vylúčenie takých činností, ako je rozväzovanie šnúrok, je podvedomým spôsobom, ako sa vyrovnať s preťažením“.
Autopilot
Ďalšie možné vysvetlenie tohto javu súvisí s tým, čo nazývame „autopilotom“. To znamená, že keď v istom zmysle žijeme odtrhnutí od činností v prítomnosti.
„Keď telo koná bez plnej pozornosti, stretávame sa so vzorom odpojenia. Činnosť sa vykonáva, ale nie je v nej vedomá účasť,“ vysvetľuje expertka. Toto prepojenie nemusí byť nevyhnutne problematické, pokračuje, malo by nás znepokojovať len vtedy, keď „sa rozšíri na oblasti, v ktorých skutočne potrebujeme byť prítomní“.
Spojenie tela a mysle
Ak odpojenie od tela môže viesť k tomu, že robíme takéto gestá bez toho, aby sme si to uvedomovali, neurobiologické výskumy ukazujú niečo oveľa zaujímavejšie: „Nielen naše myšlienky ovplyvňujú naše gestá, ale aj naše gestá formujú náš psychický a emocionálny stav“.
To znamená, že spôsob, akým robíme veci, do určitej miery odráža náš psychický a emocionálny stav. „Rýchlosť alebo prudkosť, s akou si vyzúvame topánky, môže byť dôsledkom aj posilnením vnútorného stavu naliehavosti, netrpezlivosti alebo únavy. A naopak: vykonávanie pomalých a vedomých gest nám môže pomôcť kultivovať pokojnejší psychický stav.“
Kultúra okamžitosti
„Žijeme v spoločnosti, ktorá kladie rýchlosť nad takmer všetko,“ začína psychológ a predstavuje nám nasledujúce možné vysvetlenie. Problém je v tom, že „niektorí ľudia si vyzúvajú tenisky bez rozviazania šnúrok, pretože uprednostňujú okamžitú efektívnosť pred úplnou postupnosťou krokov, aj keď to z dlhodobého hľadiska vedie k opotrebovaniu obuvi“.
A nie, nie je to otázka lenivosti. Je to preferencia rýchlosti, ktorú mozog premenil na zvyk, bez toho, aby zhodnotil, či táto skratka stojí za to.
„Ľudia s vysokou produktivitou majú tendenciu uplatňovať túto logiku „optimalizácie“ prakticky na všetko: hľadajú najkratšiu cestu, najrýchlejšie riešenie. V niektorých kontextoch je to cenné. Problém nastáva, keď sa to bez rozmyslu uplatňuje v oblastiach, kde pomaly a opatrne majú svoju hodnotu.“
Samoregulácia
To, ako konáme, môže byť tiež odrazom našich slov. A áno, platí to aj pre obuv.
„Ak niekto systematicky vyzúva tenisky týmto spôsobom, môže to odrážať osobitný postoj k normám. Nehovoríme o vedomom búrení, ale o malých oslobodeniach v detailoch,“ poznamenáva expert.
Ľudia, ktorí sa cítia príliš kontrolovaní, môžu v týchto malých gestách vidieť formu oslobodenia.
„Jedna pacientka s veľmi štruktúrovanou prácou mi priznala, že doma bola „úmyselne chaotická“: nechávala oblečenie tam, kde spadlo, nedodržiavala rozvrh jedál, vyzúvala si topánky, ako sa jej zachcelo. Pre ňu bolo dôležité cítiť, že jej nikto nediktuje, ako má robiť veci vo svojom osobnom priestore. Nebolo to neporiadok pre neporiadok, ale emocionálna samoregulácia,“ hovorí psychológ.
Pohodlie a zvyk
Nakoniec je možno najjednoduchším vysvetlením to, že gesto nemá žiadny hlbší význam. „Niekedy je to len naučená zvyklosť, ktorú nespochybňujeme, „domáci automatizmus“ bez osobitného symbolického významu,“ poznamenáva expert.
Mnohé gestá, ktoré opakujeme, sme prevzali od našich rodičov alebo sú výsledkom náhody. „Možno sme zistili, že papuče sa dostatočne ohýbajú, a nikdy sme neuvažovali o tom, že by sme mali konať inak.“ V každom prípade je dôležité rozlišovať, či máme do činenia s neutrálnym gestom alebo so správaním, ktoré je súčasťou zložitejšieho modelu.
