Práve sa vynoril zaujímavý historický detail. Týka sa prehrávania videa na osobných počítačoch – ako sa ukázalo, pred 20-30 rokmi nás všetkých oklamali.
Tajomstvo Windows Media Player pred mnohými rokmi
Pred tromi desaťročiami bol Windows Media Player jedným z hlavných programov na prehrávanie video obsahu a jeho popularita bola neprekonateľná v ére Windows 95, 98 a naďalej zostávala vysoká v ére XP.
Ako nedávno odhalil jeden z vývojárov Microsoftu, tento program nás pri prehrávaní videa podvodne oklamal.
O čo vlastne išlo? Windows Media Player v skutočnosti nerenderoval video vo svojom okne. Namiesto toho Windows zobrazoval zelenú obrazovku, na ktorej renderoval pixely videa na „grafickom povrchu, ktorý spoločne používal s grafickou kartou“. Posledným krokom bolo „nastavenie grafickej karty tak, aby vždy, keď uvidí zelený pixel, ktorý má byť zaznamenaný na obrazovke, nahradila pixel z tejto spoločnej grafickej plochy“.
Windows v 90. rokoch a na začiatku 2000. rokov prehrával videá pomerne nezvyčajným spôsobom. Namiesto toho, aby zobrazoval obraz priamo na obrazovke, systém používal takzvané prekrytia – neviditeľné grafické povrchy, ktoré sa nanášali na pracovnú plochu. Vďaka tomu sa vyhýbal nákladným konverziám formátov pixelov a podporoval plynulosť prehrávania aj v prípadoch, keď sa rozhranie systému dočasne zaseklo. Pokročilejšia metóda, známa ako „flipping“, využívala dve takéto plochy: jednu s aktuálnym snímkom a druhú s nasledujúcim, medzi ktorými grafická karta prepínala pri aktualizácii obrazovky. Tento inteligentný mechanizmus bol základom stabilného prehrávania videa – pokiaľ používateľ vedome alebo náhodne nenarušil fungovanie výmeny pozadia (tzv. chroma key), na ktorom bolo všetko založené.
Vytváranie snímok obrazovky bolo v tých časoch plné prekvapení. Windows ukladal iba pixely prenesené na grafickú kartu ako obsah pracovnej plochy, a nie tie, ktoré karta generovala v reálnom čase a odosielala na monitor. Preto sa na snímke obrazovky namiesto videa objavili zelené polia. Zaujímavé je, že ak sa takýto obrázok otvoril v programe Paint a bol umiestnený presne na tom istom mieste, kde pracoval prehrávač, grafická karta považovala zelené pixely za signál na výmenu a vložila tam snímky videa. Stačilo presunúť okno programu Paint na iné miesto, aby ste videli pravdu – tam sa skrýval bežný zelený obdĺžnik.
Takéto triky boli vtedy potrebné, pretože prehrávanie videa výrazne zaťažovalo počítače. Vďaka prekrývaniu a nahradeniu pozadia mohol Windows plynule prehrávať aj malé súbory MPEG v rozlíšení 240p s 60 snímkami za sekundu. Dnes už nie je potrebné používať takéto obchádzky – moderné aplikácie zvládajú vrstvy a odstraňovanie pozadia, ako napríklad Photoshop. Z hľadiska času je zábavné pomyslieť si, že ľudia podvádzali počítače, aby podviedli iných ľudí.
