Využívanie „konfietového času“, rozdeľovanie chvíľ oddychu a vyhýbanie sa „nedostatku času“ – to sú niektoré zo stratégií, ktoré nám umožňujú výrazne zvýšiť úroveň nášho šťastia.
„Pocit, že máme voľný čas, výrazne ovplyvňuje naše šťastie,“ tvrdí doktorka Laurie, profesorka psychológie a kognitívnych vied. Tento pocit je známy ako hojnosť času alebo time affluence.
Naopak, keď máme málo voľného času, vzniká takzvaný deficit času, ktorý nás podľa doktorky robí nešťastnými. Tento jav pozorovala u svojich študentov, ktorí medzi prednáškami, aktivitami a tlakom, ktorý ich núti byť neustále najlepší, majú málo času na to, aby sa zastavili, nadýchli a zamysleli sa nad svojím šťastím. Preto raz, keď vysvetľovala tento pojem na hodine, urobila to v praxi. To znamená, že prinútila svojich študentov urobiť si prestávku na čas, ktorý trvala hodina, približne na hodinu.
„Jedna študentka sa rozplakala,” hovorí doktorka. „Priznala mi, že to bola jej prvá prestávka za posledné tri mesiace. Zaujímavé však je, že som im nedala mesiac voľna, ale len som im vrátila hodinu ich času, hoci to vnímali ako niečo obrovské.”
V našom každodennom živote môžeme zažívať podobné pocity, keď odložíme stretnutie alebo zrušíme plán, na ktorý sme nechceli ísť. Stáva sa to preto, že aj keď ide len o pol hodinu, váš mozog cíti, že ste mu dali všetok čas sveta, za čo vám ďakuje uvoľnením endorfínov, alebo hormónov šťastia.
Niekedy nás práca môže preťažovať, ale dobré plánovanie prestávok môže pomôcť v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte.
Subjektívnosť času a konfety času
Podľa vysvetlenia doktorky je teda hojnosť času úplne subjektívny pocit, ktorý má svoje klady aj zápory. Ako vysvetľuje, údaje napríklad ukazujú, že naša generácia má viac voľného času ako predchádzajúce generácie. Problémom je, že v minulosti bol pracovný deň statický a práca bola stála, ale po príchode domov došlo k úplnému vypnutiu, čo umožňovalo väčší odpočinok. V súčasnosti sa vo väčšine povolaní počas pracovného dňa vyskytujú špičky zaťaženia s prestávkami na oddych. A práve tu doktorka zdôrazňuje, že máme vo svojich rukách možnosť urobiť sa šťastnejšími.
V súčasnosti namiesto toho, aby sme hľadali rozptýlenie pred nástupom ďalšej úlohy, Laurie trvá na tom, že môžeme využiť príležitosť a dopriať si malé potešenie. Napríklad, ak máme schôdzku, ktorá končí o 10 minút skôr, namiesto toho, aby sme sa hneď pustili do práce, poďme tieto 10 minút považovať za darček, čas na konfety, a venujme ich tomu, čo máme radi alebo čo nás robí šťastnými. Napríklad sa pretiahnuť, prejsť sa a zahriať sa na slnku alebo využiť príležitosť prečítať si malú kapitolu knihy (v závislosti od dĺžky prestávky), ale urobiť všetko, čo nám pomôže odpútať sa od práce.
„Hacknutie“ nášho vnímania času
V súlade s touto myšlienkou je jeho spôsobom „hacknutia“ voľného času plánovanie úloh a pridanie k nim o niečo viac času, ako je potrebné na ich vykonanie. To znamená, že ak si myslíme, že odosielanie ranných e-mailov nám zaberie 20 minút, vyhraďme si na to 30 minút. Ak teda zle plánujeme a úloha nám zaberie 25 minút, zostane nám ešte 5 minút na oddych. Ak si však vyhradíme len 20 minút, budeme nespokojní, pretože sme úlohu nestihli splniť včas, a navyše budeme musieť preplánovať celý harmonogram, čo je ďalším zdrojom stresu. Ak budeme plánovať týmto spôsobom, budeme menej stresovaní a, ako to môže znieť paradoxne, budeme aj produktívnejší v práci, hoci to závisí od toho, do akej miery na nás pôsobí Parkinsonov zákon.
Okrem toho tiež odporúča plánovať povinné chvíle oddychu v strednodobom a dlhodobom horizonte. To znamená, že si treba vziať diár, otvoriť ho na hodinu o niekoľko dní alebo týždňov a napísať do neho „Voľný čas“. A s výnimkou nepredvídateľných okolností by táto hodina mala byť určená výlučne na voľný čas, aby sme odložili všetky úlohy a venovali sa prechádzke alebo ručnej činnosti, ktorá nám umožní odpútať sa. Ak to budeme robiť každých pár týždňov, uvidíme, ako bude rásť náš pocit, že sme pánmi svojho času, a spolu s ním aj naše šťastie.
