V priebehu štúdie sa hodnotil vzťah viac ako 4000 detí k digitálnym zariadeniam za posledné štyri roky. Odborníci poukazujú na to, že „musia pochopiť, že existujú situácie, keď nie je používanie technológií povolené“.
Diskusia o používaní elektronických zariadení medzi mládežou sa v posledných rokoch ešte viac zintenzívnila. Nová štúdia však naznačuje, že pozornosť by sa mala venovať nielen počtu hodín strávených pred obrazovkami, ale aj možnosti rozvoja behaviorálnej závislosti u detí. V rámci štúdie bolo počas štyroch rokov vyšetrených viac ako 4000 amerických detí vo veku od 9 do 10 rokov. Podľa výsledkov nebolo množstvo času, ktoré deti strávili na sociálnych sieťach, za mobilnými telefónmi a videohrami, priamo spojené s problémami duševného zdravia, ako sú úzkosť, depresia, agresivita alebo suicidálne správanie. Výskumníci však zistili iný znepokojujúci aspekt: u detí sa vyvíja problematický model používania.
Závislé používanie je „nadmerné používanie“, ktoré bráni plneniu povinností doma, v škole alebo pri iných činnostiach. „Cítia potrebu a nedokážu s tým prestať.“ Podľa výsledkov takmer polovica účastníkov preukázala vysokú náchylnosť k závislosti od mobilného telefónu a viac ako 40 % preukázalo riziko závislosti od videohier. Deti s vysokou alebo rastúcou mierou používania sociálnych sietí a telefónov boli dvakrát až trikrát náchylnejšie k suicidálnemu správaniu alebo myšlienkam. Z dlhodobého hľadiska môžu byť tieto modely spojené so zvýšeným rizikom symptómov súvisiacich s problémami duševného zdravia.
Okrem toho odborníci zistili ďalší problém: rodové rozdiely. Dievčatá boli náchylnejšie k rozvoju závislosti od sociálnych sietí a chlapci od videohier. Hoci údaje boli získané na základe vlastných správ a v štúdii neboli zohľadnené genetické alebo environmentálne premenné, jej závery otvárajú dôležitú diskusiu o digitálnom zdraví detí.
„Rodičia si musia uvedomiť svoje vlastné používanie a ukázať deťom, ako vyvážiť čas.“
Klinická psychologička, ktorá sa na štúdii nezúčastnila, poskytla niekoľko odporúčaní na prevenciu závislosti. „Stanovte obmedzenia už od raného veku“ a zdôraznila, že deti musia pochopiť, že existujú situácie, keď nie je používanie technológií povolené. Z tohto dôvodu navrhla zaviesť čas bez obrazoviek, najmä počas jedla alebo v noci, aby sa podporilo odpojenie. To však nie je možné bez toho, aby dospelí „šli príkladom vlastným používaním zariadení“. „Rodičia si musia uvedomiť svoje vlastné používanie a ukázať svojim deťom, ako vyvážiť čas pred obrazovkou a čas bez nej.“
Psychologička tiež odporučila podporovaťosobné stretnutia bez obrazoviek. To vyvoláva obavy u mnohých rodičov, ktorí sa boja o bezpečnosť svojich detí, keď idú von s priateľmi. Upozorňuje však, že „často je nebezpečnejšie, keď sú samy vo svojich izbách a používajú sociálne siete, kde môžu byť vystavené nebezpečenstvu zo strany zločincov, vydieračov alebo sa jednoducho stať závislými“. Odborníčka tiež navrhuje, aby rodiny konštruktívne diskutovali s deťmi o rizikách: „Obrazovky sú vytvorené tak, aby upútali našu pozornosť… a sociálne siete, aby sme sa vracali za novými zážitkami. Je dôležité, aby sme si to všetci uvedomovali.“ Preto môže byť užitočné vytvoriť rodinné dohody o používaní zariadení. „Zapojte svoje dieťa do tohto procesu“, aby pochopilo dôvody, ktoré sú základom pravidiel.
Samotné pravidlá však nebudú stačiť. Odborníci poukazujú na to, že je skutočne dôležité sledovať, či fungujú. Jedným zo záverov štúdie je totiž to, že „ak nebudeme analyzovať závislé používanie, pravdepodobne ho prehliadneme“. Medzi varovné príznaky patrí „kompulzívne používanie alebo nekontrolovateľná túžba“ po zariadeniach. Prejavuje sa to v správaní, ako je neustále kontrolovanie telefónu alebo hranie videohier v nevhodnom čase, napríklad v noci, v triede alebo počas domácich úloh.
Ďalšími príznakmi sú neúspešné pokusy obmedziť používanie,zhoršenie akademických výsledkov, konflikty s priateľmi alebo príbuznými, klamstvá o čase strávenom pred obrazovkou a defenzívny postoj. Príznaky abstinencie, ako sú nepokoj, podráždenosť alebo smútok, keď nemajú prístup k svojim zariadeniam, sú tiež indikatívne. Psychologička vysvetlila, že môžu „nechcieť alebo nevedieť komunikovať osobne alebo sa neustále rozptyľovať, ak sa o to pokúšajú“. Možno dokonca zistiť zjavný nedostatok spánku, čo je kľúčovým príznakom: „Závislosť od telefónu alebo videohier môže viesť k nedostatku spánku, čo spôsobuje únavu, podráždenosť, úzkosť alebo depresiu“.
Čo robiť, ak sa už prejavujú príznaky závislosti
Odborníci vítajú zákon o digitálnej ochrane maloletých, ale varujú: „Rodičovská kontrola je zbytočná, ak oni sami celý deň neodtrhnú oči od mobilného telefónu.“
Po analýze správania dospievajúceho a vzniku podozrenia, že u neho môže dochádzať k rozvoju závislosti, aby sa vyhli odsúdeniu. „Musíme ich učiť, nie hanbiť.“
„Ak už máte takúto dohodu, skontrolujte, čo funguje a čo nie, a urobte potrebné úpravy.“ V prípadoch, keď závislosť narúša každodenný život dieťaťa, je profesionálna intervencia kľúčová.
„Naučiť sa cítiť sa pohodlne so sebou samým a svojimi myšlienkami namiesto toho, aby sme vytiahli telefón zakaždým, keď máme voľný čas, je zručnosť, ktorá dnes vyžaduje prax.“ Preto by sme sa mali pokúsiť zmeniť svoje návyky a ponúknuť alternatívy, ako sú prechádzky bez slúchadiel, pozorovanie západu slnka alebo oddych v hojdacej sieti
