Obmedzené stravovanie, nazývané aj Time-Restricted-Eating, je považované za trend v intervalovom hladovaní a malo by zlepšovať metabolizmus. Súčasný výskum ukazuje, že samotné obmedzenie času príjmu potravy – napríklad na osem hodín denne – pri nezmenenom príjme kalórií nevedie k výrazným zlepšeniam. Rozhodujúcim faktorom pre zdravie je skôr zníženie kalórií.
Obmedzenie času príjmu potravy, známe aj ako Time-Restricted-Eating (TRE), je špeciálna forma intervalového pôstu, pri ktorej sa najmenej 14 hodín po sebe neje. Táto metóda stravovania je v súčasnosti čoraz populárnejšia, pretože môže pomôcť pri udržiavaní alebo znižovaní hmotnosti a považuje sa za prospešnú pre metabolizmus. V nedávnej štúdii sa nenašli dôkazy, že obmedzenie času prijímania potravy pri nezmenenom príjme kalórií skutočne zlepšuje metabolizmus.
Doposiaľ sa zistilo, že TRE chráni hlodavce pred obezitou súvisiacou so stravovaním a súvisiacimi poruchami metabolizmu. Podobne, štúdie TRE na ľuďoch preukázali mnoho pozitívnych kardiometabolických účinkov, ako je zlepšenie citlivosti na inzulín, koncentrácia glukózy, triglyceridov a cholesterolu, ako aj mierne zníženie hmotnosti a tukových zásob. TRE sa preto považuje za sľubný prístup v boji proti inzulínovej rezistencii a cukrovke.
Je to vďaka hladovaniu alebo kalóriám?
Doposiaľ však nebolo úplne jasné, či sú pozitívne účinky skutočne spojené s hladovaním alebo s paralelným znížením príjmu kalórií. Výsledky existujúcich štúdií na túto tému sú čiastočne protichodné. Olga Ramich, vedúca oddelenia molekulárneho metabolizmu a presného výživy v DIfE a profesorka Charité – Universitätsmedizin Berlin, spolu so svojím tímom v rámci štúdie ChronoFast skúmala, či osemhodinové okno stravovania môže zlepšiť citlivosť na inzulín a iné kardio-metabolické parametre v prísne kontrolovanom izokalorickom prostredí.
Počas dvoch týždňov výskumníci vyšetrovali celkovo 31 žien s nadváhou alebo obezitou. Počas dvoch týždňov účastníčky konzumovali svoje obvyklé jedlá buď skoro, medzi 8. a 16. hodinou (eTRE), alebo neskoro, medzi 13. a 21. hodinou (lTRE). Kalorický obsah a zloženie živín zostali prakticky nezmenené (izokalorické).
Rozhodnutie o krátkom trvaní prijali výskumníci po vyhodnotení predchádzajúcich štúdií TRE, „ktoré preukázali zlepšenie glykemickej kontroly alebo citlivosti na inzulín už po jednom alebo dvoch týždňoch intervencie“. Tím odôvodnil štúdiu len na ženách tým, že takto bolo možné zabezpečiť homogénnosť kohorty. „To obmedzuje prenosnosť našich výsledkov na mužov.“
Žiadne zlepšenie metabolických markerov pri rovnakom príjme kalórií
Štúdia nezistila žiadne klinicky významné zmeny v citlivosti na inzulín, hladine glukózy v krvi, lipidov v krvi alebo markerov zápalu, aspoň po tomto krátkom dvojtýždňovom zásahu. „Naše výsledky naznačujú, že zdravotné prínosy zaznamenané v predchádzajúcich štúdiách boli dosiahnuté hlavne vďaka neúmyselnému zníženiu kalórií, a nie vďaka skráteniu času prijímania potravy,“ vysvetľuje Ramich.
Výsledky zdôrazňujú, že zníženie kalórií hrá kľúčovú úlohu v zdravotných prínosoch, ktoré prináša intervalové hladovanie. „Tí, ktorí chcú schudnúť alebo zlepšiť svoj metabolizmus, by mali venovať pozornosť nielen hodinám, ale aj energetickej bilancii,“ uzatvára Ramich.
