Pre niektorých horolezcov vždy existuje možnosť vyliezť ešte vyššie. Určité faktory však stanovujú prirodzené limity rastu obrovských hôr na Zemi.
Everest so svojimi 8849 metrami sa majestátne týči do neba – a každý rok rastie o niekoľko milimetrov. V porovnaní s najvyšším vrcholom na Marse, Olympom Mons, ktorý má výšku viac ako 22 kilometrov, impozantná hora v Himalájach jasne prehráva.
V štúdii z 80. rokov sa dospelo k záveru, že hora podobná Everestu by na Zemi mohla teoreticky dosiahnuť výšku 45 000 metrov. V praxi však existuje niekoľko dôvodov, prečo takéto závratné výšky na Zemi nie sú možné.
„Nemôžu byť oveľa vyššie“ – geológovia opisujú limity výšky hôr na Zemi
„Hory nemôžu byť oveľa vyššie ako tie, ktoré existujú v súčasnosti,“ vysvetľuje Haakon Fossen, profesor geológie na univerzite v Bergene, pre portál ScienceNorway. Dôvod je jednoduchý a dramatický: vo výške 5000 metrov je tlak taký vysoký, že hornina v hĺbke sa stáva plastickou. Ruda zostáva pevná, ale môže sa deformovať a dokonca tečie – pravda, veľmi pomaly a viskozne.
Hory vznikajú v dôsledku pohybu tektonických dosiek. Himaláje vznikli v dôsledku zrážky dvoch obrovských tektonických dosiek pred približne 50 miliónmi rokov. „Vysoké hory sa ľahšie vytvárajú počas prvých 15 – 20 miliónov rokov po zrážke,“ hovorí Fossen. Potom sa sily dostanú do rovnováhy. Čím je hora vyššia, tým väčšia je jej hmotnosť a váha.
Ľadovce topia – ako zmena klímy mení Zem
„Nakoniec sa začne rozpadávať – podobne ako keď položíte kvasnicové cesto na stôl,“ opisuje tento proces expert. V priemere dosahujú vrcholy Himalájí výšku len okolo 5000 metrov. Podľa odborníkov sú hory ako Everest alebo K2 len výnimkami. Nová teória však môže prepísať históriu vzniku tohto mohutného horského masívu.
Aj najvyššie hory trpia vplyvom vetra a vody
„Tektonika vytvára výšku,“ vysvetľuje Hannah Pomella z Geologického inštitútu Univerzity v Innsbrucku v rozhovore pre tlač. Okrem gravitácie existuje ešte jeden faktor. Od určitej výšky sa tvoria ľadovce, ktoré fungujú ako obrovské brúsky. „Tektonika nemôže odolať tomu, že ľadovce „okusujú“ horu z boku,“ hovorí výskumník.
Vrcholy podkopávajú nielen ľadovce, ale aj jednoduchá erózia spôsobená vetrom a poveternostnými podmienkami. „V zásade je to práve prítomnosť vody, či už vo forme ľadu, snehu alebo jednoducho dažďa, čo môže skutočne obmedziť rast hôr,“ vysvetľuje Rachel Hedley z BBC. Hoci sú hory chránené pred eróziou trvalou snehovou pokrývkou, vo väčšine prípadov sa predsa len vyskytujú odkryté skalné povrchy. „Počasie naozaj veľmi prispieva k erózii,“ zhrnuje Hedley. Nedávno zmena počasia na Evereste takmer stála život stovky horolezcov.
V určitom momente sa vysoká hora stáva nestabilnou
A: „V určitom momente sa hora stáva tak strmá, že stráca stabilitu a kusy sa začínajú odlamovať,“ varuje Aurora Elmore, expertka na geológiu. Okrem toho rieky vyrezávajú rokliny do skál rýchlosťou niekoľkých milimetrov za rok a kamenné zosuvy a zosuvy pôdy tiež neustále odnášajú materiál.
