Kľúčom nie je vyhýbať sa záťaži, ale postupne sa na ňu prispôsobiť.
Pri dlhodobom znížení fyzickej aktivity trpia kĺbové a kostné štruktúry. Chrupavky a kosti potrebujú pravidelné podnety, aby si zachovali svoju pevnosť a pružnosť. Tak to vysvetľuje doktor Hunter Bennett, odborník na vedu o fyzických cvičeniach, a vyvracia názor, že beh škodí kolenám. Podľa neho problém nie je v samotnom vplyve, ale v úplnej absencii pohybu. Kĺby sú stvorené na to, aby vydržali záťaž.
Nedávne štúdie potvrdzujú, že beh nielenže nepoškodzuje kolená, ale ich môže aj posilniť. Po tréningu sa chrupavka trochu zmenší, ale do niekoľkých hodín sa obnoví, čím sa uľahčí prísun živín. Postupom času tento proces stimuluje adaptáciu tkaniva. V porovnaní s tými, ktorí nebehá, bežci majú hrubšiu chrupavku a kosti majú väčšiu minerálnu hustotu, čo prispieva k prevencii ochorení, ako je artróza.
Bennett to jasne zhrňuje: „Keď človek prestane cvičiť, jeho kosti a chrupavky sa začínajú rozpadávať“. Dôkazy ukazujú, že aj v staršom veku môže byť zavedenie cvičenia s záťažou bezpečné a účinné, ak sa to robí postupne. Štúdia z roku 2020 zameraná na ľudí starších ako 65 rokov ukázala zlepšenie sily a pohyblivosti po vykonávaní plyometrických cvičení. Tieto cvičenia predstavujú väčšiu záťaž ako beh, čo potvrdzuje jeho tvrdenie, že behu sa netreba báť.
Adaptácia organizmu však vyžaduje trpezlivosť. Väčšina zranení bežcov súvisí s chybami v riadení objemu tréningov. Príliš rýchle zvyšovanie vzdialenosti alebo frekvencie môže viesť k problémom s kĺbmi alebo svalmi. Aby sa minimalizovali riziká, odporúča sa postupovať postupne, striedať beh s chôdzou a uprednostňovať mäkké povrchy, ako je tráva. Správna strava a odpočinok sú tiež kľúčom k prevencii zranení spôsobených preťažením.
