Preskočiť na obsah

Tak začína profesionálne vyhorenie. Psychologička o raných príznakoch. „Telo vysiela signály“

„Mnohokrát som videla ľudí, ktorí vyhoreli od napätia. Pracovali nad svoje sily a prekračovali svoje limity, zdalo sa, že si nevšimli zmeny vo svojom správaní a vlastnom utrpení. Profesionálne vyhorenie je zákerný proces,“ poznamenáva Danuta Ročlavská, psychologička, ktorá sa už mnoho rokov venuje prevencii profesionálneho vyhorenia. Vo svojej knihe „Skúška ohňom. Ako prekonať profesionálne vyhorenie a obnoviť energiu pre prácu“ vysvetľuje, akí ľudia najčastejšie padajú do pasce vyhorenia a aké sú prvé príznaky toho, že už začína. Prvé signály nám posiela naše vlastné telo. „Je to veľmi jasný signál, ak ho vieme rozpoznať. Problém je v tom, že zvyčajne tieto signály buď nepočujeme, alebo ich jednoducho ignorujeme,“ varuje odborníčka. Na čo konkrétne by sme mali venovať pozornosť?

Dnes je angažovaný zamestnanec jedným z najcennejších aktív spoločnosti. Spokojný zamestnanec je v najlepšom prípade šťastný zamestnanec, ale angažovanosť ho robí pripraveným vynaložiť skutočné úsilie pre spoločnosť v situáciách zmien, nových výziev alebo dokonca kríz. Táto angažovanosť prispieva k požadovaným javom: kreativite, účasti na zmenách, aktivite a pocitu zodpovednosti. Hlboko angažovanosť priamo ovplyvňuje dosahovanie lepších obchodných výsledkov a znižuje problém fluktuácie zamestnancov. Navyše je akousi vnútornou spojovacou čiarou – umožňuje človeku byť konzistentný vo svojich myšlienkach, činoch a emóciách (…)

Jedna z mojich klientiek sa tak silno stotožňovala so svojím pracoviskom, úlohou, úlohami, tímom, ktorému velila, že keď hovorila o sebe, zo zvyku používala zámeno „my“, pričom mala na mysli spoločnosť. Keď som na to upozornil, povedala, že si to neuvedomovala a že toto „my“ vyplýva z toho, že je tak silno zapojená do činnosti tímu. Vysoká angažovanosť je kľúčovým prvkom v procese vyhorenia.

Tak začína profesionálne vyhorenie. Psychologička o raných príznakoch. „Telo vysiela signály“

Takíto ľudia sú najviac náchylní na profesionálne vyhorenie. Psychológ: je to charakteristická črta

Hovorí sa, že „aby ste vyhoreli, musíte horieť“. V tomto vyhorení je plameňom práve angažovanosť. Stretávam sa s mýtom, že vyhoria slabí, nestáli ľudia. Je to presne naopak. Vyhoria ambiciózni, angažovaní, empatickí, zvedaví a neustále si zvyšujúci latku ľudia. Charakteristickou črtou ľudí náchylných k vyhoreniu je ich vysoká angažovanosť v práci. O takýchto ľuďoch sa často hovorí, že do svojej práce „vkladajú celú dušu“. Sami o sebe s hrdosťou hovoria: „Pracujem na dvesto percent“. Majú na seba vysoké nároky, sú perfekcionisti.

Samozrejme, vzhľadom na to, že profesionálne vyhorenie úzko súvisí s pracovným prostredím, organizácie často využívajú práve takéto vlastnosti zamestnancov. Stavia pred nich stále nové a nové úlohy, ktoré, mimochodom, človek túžiaci prejaviť sa s radosťou prijíma. To sa samozrejme deje do určitého momentu. Hranicou je také preťaženie úlohami, ktoré začína presahovať možnosti človeka. Zamestnanec stále chce zvládnuť úlohy, ale obmedzené zdroje vedú k tomu, že pracuje o niečo menej efektívne, menej kreatívne a začína robiť prvé chyby. To všetko sa stáva príčinou vznikajúcej frustrácie.

Okrem toho čoraz častejšie negatívne myšlienky o sebe samom (človek porovnáva svoju efektivitu s nedávnou minulosťou) postupne zhoršujú celkové fungovanie. Nie je to však ešte šikmá rovina. Je to skôr dlhá vzletová dráha do náručia ohňa. V tejto fáze zvyčajne pomáha týždenná dovolenka a odlúčenie od zdroja stresu súvisiaceho s prácou. Bez zmeny presvedčení a návykov je však veľká pravdepodobnosť, že sa situácia skôr či neskôr zopakuje (…)

Skoré príznaky profesionálneho vyhorenia. Prvá skupina symptómov: signály tela

Tak začína profesionálne vyhorenie. Psychologička o raných príznakoch. „Telo vysiela signály“

Režim práce „blízko ohňa“ má svoje klady a zápory. Pozitívnou stránkou je, že táto práca sa nám páči a stále môžeme získavať uznanie. Často si v tejto fáze nevieme predstaviť, že by sme mohli robiť niečo iné alebo pracovať pre iného zamestnávateľa. Negatívnou stránkou je, že v dôsledku narušenej rovnováhy sa objavuje únava. Často práve v tomto momente telo začne vysielať signály.

Prvý signál S.O.S.

  • Častejšie ako predtým vás bolí hlava, bolí chrbát? Telo začína signalizovať nahromadené napätie.
  • Opakované prechladnutia, herpes? Organizmus signalizuje zníženie imunity.
  • Problémy so zaspávaním alebo predčasným prebúdzaním? Telo signalizuje nadbytok podnetov.

Signály tela sú veľmi zrozumiteľným ukazovateľom, za predpokladu, že ich vnímame. Problém je v tom, že zvyčajne tieto signály buď nepočujeme, alebo ich jednoducho ignorujeme. Je to možné, pretože telo je oveľa ľahšie „oklamať“ ako hlavu.

Dospel som k záveru, že príliš veríme v nadradenosť nášho rozumu. Medzitým telo nie je len kostrou pre hlavu, „obalom“, absenciou chorôb alebo fyzickou formou. Telo „vie“. Rád opakujem za Eckhartom Tolleom, že ak cítite nejaký vnútorný rozpor vo vnímaní nejakej udalosti – myslíte si jedno, ale cítite niečo iné v tele – môžete si byť istí, že hlava vás klame a telo hovorí pravdu. Len na nás záleží, čo s touto pravdou urobíme.

Skoré príznaky profesionálneho vyhorenia. Druhá skupina symptómov: začína proces zmiznutia

Okrem začiatku vyčerpania fyzických zdrojov je na strane nákladov tejto nerovnováhy aj postupné odrezanie od zdrojov životnej energie, ktoré nie sú spojené s prácou.

Druhý signál S.O.S.

  • Známi a priatelia? „Možno tentoraz vynechám stretnutie.“
  • Obľúbený šport a fyzická aktivita? „V podstate to mám rád, ale mám ísť behať, keď sa večer vrátim z práce? Nie…“
  • Kino? Knihy? Opravy? „Bolo to super, ale teraz na to nemám čas. Možno, keď bude v práci menej práce.“

Zaujatím jednou oblasťou činnosti sa zmenšuje priestor pre ostatné veci v živote. Nadmerné zaujatím prácou vždy ubližuje ostatným činnostiam, potrebám a vzťahom. Vždy.