„Čo som urobil zle, že technológie zničili tisíce pracovných miest?“ pýta sa.
V 50. a 60. rokoch došlo v Španielsku k baby boomu, ktorý sa zhodoval s obdobím hospodárskeho rastu známym ako „španielsky zázrak“. Tento nárast pôrodnosti bol spôsobený kombináciou ekonomických, sociálnych a politických faktorov, ktoré motivovali rodiny k tomu, aby mali viac detí.
Generácia, ktorá sa narodila v tých rokoch, takzvaní „baby boomeri“, vyrastala v podmienkach stability a prosperity, čo im umožnilo získať dobré vzdelanie a prácu, čím sa stali hlavnými aktérmi hospodárskeho rastu a rozvoja spotreby v Španielsku.
Ich počet a kúpna sila sa stali kľúčovými faktormi pre rozmach takých odvetví, ako je bytová výstavba, automobilový priemysel a voľný čas. Oni však tvrdia, že to všetko bolo výsledkom úsilia, ktoré podľa ich názoru nové generácie nie sú ochotné prevziať.
„Platil som príspevky 45 rokov“
K tejto generácii patrí Juan Leo, dôchodca, ktorý priznáva, že donedávna nepoznal termín, ktorý definuje ľudí narodených v jeho ére. „Pochádza to z baby boomu, ľudí narodených na konci 50. a 60. rokov.“
Leo vyjadruje rešpekt voči novým generáciám, ale aj nepochopenie ich požiadaviek. „Veľmi rešpektujem mládež, pretože mám štyri deti. Ale platil som príspevky 45 rokov, aby som dostal dôchodok. A po 45 rokoch príspevkov som dostal dôchodok vo výške 1600 eur. A sú mladí ľudia, ktorí dostávajú viac ako ja.“
Predstaviteľka mládeže Paloma Martín, hovorkyňa kolektívu Lideremos, mu odpovedá, že je veľa mladých ľudí, ktorí dostávajú menej. Leo však trvá na svojom: „Nepracovali nadčasy ako ja, aby si v tých rokoch kúpili dom a 600.“
„Potom chcem povedať, že mladí ľudia chcú vysoký plat, pravidelnú prácu a, ak je to možné, nechcú pracovať nadčasy, lebo sú unavení. A potom vidím, že chcú znížiť naše dôchodky, načo? Aby oni zarobili viac? Čo je moja vina, že technológie zničili tisíce pracovných miest?“, uvažuje.
Martin odpovedá rozhodne: „V ničom, ale ako nám môže pomôcť? Najprv tým, že prestane hovoriť, že mladí ľudia sa nechcú snažiť a že sú leniví.“
Aká je skutočná situácia mládeže, generácie, ktorá uviazla v nestabilite
Juan Leo sa vyjadril kategoricky o postoji mládeže, ale pravdou je, že táto skupina čelí skľučujúcej realite. Španielska rada mládeže odhaduje, že mladí ľudia vo veku od 15 do 29 rokov tvoria 16 % populácie, čo je približne 7,5 milióna ľudí, a čelia „bezprecedentnej kríze duševného zdravia“.
V roku 2023 „takmer 60 % zažilo psychické problémy a počet tých, ktorí nimi trpia často (17,4 %), sa od roku 2017 (6,2 %) strojnásobil. Okrem toho takmer polovica mladých ľudí (48,9 %) uvádza, že v určitom momente v roku 2023 mali samovražedné myšlienky“.
Správa „Equilibristas“ uznáva, že reforma trhu práce z roku 2022 „výrazne zlepšila situáciu v oblasti dočasného zamestnania“, ale pripomína, že „od čias veľkej recesie a najmä po reforme trhu práce v roku 2012 bol trh práce nepriateľským prostredím pre mladých ľudí“. Napriek zlepšeniam nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi stále dosahuje 25,3 %, čo je o 16 bodov viac ako nezamestnanosť medzi ľuďmi staršími ako 24 rokov.
Okrem toho sú mladí ľudia jedinou vekovou skupinou, ktorá zarába menej ako v roku 2008. Zatiaľ čo priemerná mzda v Španielsku za posledných pätnásť rokov vzrástla o 18 %, mzda mladých ľudí zostala na úrovni 1102 eur mesačne, čo sotva pokryje priemerné náklady na nájomné, ktoré podľa Fotocasa predstavujú 1080 eur.
Výsledok je alarmujúci: len 15 % mladých ľudí žije mimo rodičovského domu, čo je najhorší ukazovateľ emancipácie od roku 2006. Z nich 87 % je nútených zdieľať bývanie. A viac ako polovica, 54 %, priznáva, že má ťažkosti s platbou účtov na konci mesiaca.
