Po desaťročia niektoré z najväčších zlatých baní v Latinskej Amerike sústreďovali tisíce pracovníkov v extrémnych podmienkach, čo zanechalo stopy v ekonomike a spoločnosti ich regiónov. Intenzívne využívanie týchto zdrojov zmenilo mestá a vyvolalo spory o kontrolu nad bohatstvom a bezpečnosťou pracovníkov.
V súčasnosti mnohé z týchto oblastí zostávajú neaktívne, hoci spomienka na zlatú horúčku zostáva živá. Obnova týchto podnikov si vyžaduje riešenie finančných, právnych a environmentálnych problémov, ako aj prehodnotenie spôsobu otvorenej ťažby.
Ktorý z najväčších povrchových zlatých baní v Latinskej Amerike sa plánuje znovu otvoriť?
Banská baňa Serra Pelada, nachádzajúca sa v brazílskom štáte Para, sa stala symbolom zlatej horúčky v 80. rokoch. Jej otvorenie vyvolalo masový prílev baníkov a premenilo región na epicentrum ťažobnej činnosti.
V čase najväčšej aktivity bolo do ťažby zapojených približne 100 000 pracovníkov, čo bolo považované za jeden z najväčších otvorených zlatých baní v Latinskej Amerike.
Práca bola úplne ručná: baníci nosili vrecia s kameňmi s hmotnosťou od 30 do 60 kg a stúpali po drevených rebríkoch známych ako „Adiós mamita“ (Zbohom, mamička). Každý pracovný deň sprevádzali neustále riziká, ako sú zosuvy pôdy a pády, zatiaľ čo robotníci hľadali zlato v nádeji, že zmenia svoj ekonomický osud.
Medzi historickými robotníkmi je Chico Osorio živým príkladom remeselnej ťažby zlata. S desaťročiami skúseností za sebou stále prehliada bane a opotrebované zariadenia v tejto oblasti.
Počas svojej práce v Serra Pelada ťažil približne 700 kilogramov zlata, časť z ktorého investoval do zariadení a osobných vecí.
V súčasnosti mnohí bývalí baníci žijú v Curionopolis a zúčastňujú sa na miestnych družstvách. Tieto organizácie sa snažia obnoviť prevádzku bane, ale narážajú na vnútorné spory, miliónové dlhy a právne problémy, ktoré sťažujú získavanie povolení a plánovanie nových operácií.
Problémy súvisiace s obnovením prevádzky jednej z najväčších zlatých baní
Ako to v baníctve býva, obnovenie prevádzky Serra Pelada sprevádza rad prekážok:
- Prísne environmentálne normy: v Amazónii platia normy, ktoré zabraňujú znečisteniu ortuťou a inými procesmi ťažby.
- Vnútorné konflikty: vedenie družstva je predmetom súdnych sporov, ktoré brzdia prijímanie strategických rozhodnutí.
- Nahromadené dlhy: nesplnené finančné záväzky obmedzujú možnosti investovania do infraštruktúry a najímania personálu.
- Bezpečnostné podmienky: rebríky a vybavenie sú v zlom stave, čo zvyšuje riziko úrazov.
Niektorí baníci sa rozhodli venovať sa nelegálnej činnosti, hoci táto prax vyvoláva obavy o vplyv na životné prostredie, najmä o znečistenie riek a vodných zdrojov.
Napriek tomu nelegálna ťažba ukazuje, že v tejto oblasti sa stále nachádza zlato, čo dáva nádej na jej obnovu.
Trochu histórie: sociálny a environmentálny vplyv tejto brazílskej bane
Baňa nielenže zmenila ekonomiku Curionopolis, ale aj sociálny život tohto miesta. Počas zlatej horúčky sa región stal dejiskom násilia, vykorisťovania a preľudnenia, keď sa tisíce ľudí sústredili na malom priestore. Prítomnosť ortuti a masívne odstraňovanie pôdy viedli k ekologickým dôsledkom, ktoré pretrvávajú dodnes.
V prípade obnovenia prevádzky bane bude potrebné nájsť rovnováhu medzi ekonomickými možnosťami a ochranou ekosystému, čo je problém typický pre mnohé z najväčších zlatých baní v Latinskej Amerike. Táto rovnováha medzi ekonomickým ziskom a udržateľnosťou má kľúčový význam pre budúcnosť ťažobného priemyslu v regióne.
Družstvo, ktoré spravuje Serra Pelada, dúfa v dohody so súkromnými spoločnosťami, aby obnovilo ťažbu legálnym a udržateľným spôsobom.
