Opustený dom v malej tureckej dedine, neďaleko archeologických vykopávok v Takine, bol postavený z desiatich veľkých kamenných dosiek s nápismi v latinčine, obsahujúcich časti dekrétu vydaného v 3. storočí za čias rímskeho cisára Karakallu.
Narodený ako Marcus Aurelius Severus Antoninus, Karakalla vládol od roku 198 až do svojej smrti v roku 217. Jeho vláda bola poznačená ambíciami, krutosťou a reformami. Zostal v pamäti najmä prijatím takzvaného ediktu Karakallu, ktorý udeľoval rímske občianstvo prakticky všetkým slobodným obyvateľom ríše, čo bolo historickým rozhodnutím, ktoré zmenilo sociálne a právne základy Ríma.
Karakalla sa tiež zapísal do histórie ako plodný staviteľ. Nariadil postaviť impozantné budovy, ako napríklad termálne kúpele, ktoré nesú jeho meno v Ríme, jedny z najväčších a najluxusnejších verejných termálnych komplexov, aké kedy boli postavené. Jeho odkaz však zatienili podlé a opovrhnutiahodné činy, ktoré sa mu pripisujú, ako napríklad masaker v Alexandrii alebo vražda jeho vlastného brata Geta.
Karakalla sa tiež stal hlavnou postavou prekvapivého objavu, ktorý sa udial pred niekoľkými rokmi pod opusteným vidieckym domom v provincii Burdur v Turecku. Aby sme lepšie pochopili túto históriu, musíme sa vrátiť do 50. rokov 20. storočia, keď robotníci, ktorí stavali dom, bez toho, aby o tom vedeli, použili desať kamenných dosiek vyzdvihnutých z ruín starovekého mesta Takina, ktoré bolo prosperujúcim sídlom v helenistickom a rímskom období.
Na prvý pohľad
Ale prečo sú tieto kamene také dôležité? Odpoveď na túto otázku dala skupina archeológov, ktorí v roku 1970 vykonávali vykopávky v starovekom osídlení. Výskumníci zistili, že niekoľko dosiek v dome obsahovalo nápisy v latinčine, ktoré zrejme patrili k dekrétu alebo cisárskemu listu vydanému samotným Karakallom a ktoré zostali skryté pred zrakmi ľudí po dobu 1800 rokov.
Na miesto potom prišli odborníci z múzea Burdur, aby zdokumentovali kamene, ktoré identifikovali ako fragmenty oficiálnej korešpondencie z počiatku 3. storočia. „Povedali nám, že tieto kamene pochádzajú z rímskeho obdobia. Neskôr múzeum potvrdilo, že išlo o list napísaný samotným Karakallom. Nikdy som takéto kamene nikde inde nevidel,“ spomína miestny obyvateľ Ferhat Agil, ktorého svokor bol majiteľom domu.
Detail jedného z kameňov, na ktorom bol podľa všetkého vyrytý výnos alebo cisársky list cisára Karakalla.
Toto nečakané objavenie prinútilo múzeum Burdur vydávať oficiálny príkaz na ochranu nálezu, ktorý zaradil dosky s nápismi do zoznamu kultúrneho dedičstva krajiny. Okrem toho vtedajší majitelia domu dostali oficiálny list s príkazom „nedotýkať sa ničoho, čo by mohlo zmeniť miesto“, kým nebudú kamenné bloky bezpečne odstránené na konzerváciu.
Dnes je opustená budova vo veľmi zlom stave, hoci kamenné dosky s nápismi sú stále pomerne dobre zachované. Ale odkiaľ sa vzali? Odborníci sa domnievajú, že mohli byť súčasťou verejnej budovy, možno pamätníka s vyrytým výnosom cisára Karakallu. Nápisy tohto druhu sa zvyčajne vytesávali do mramoru a umiestňovali na verejných miestach, aby informovali o dôležitých oznámeniach, právnych rozhodnutiach alebo venovaniach cisára.
Najzaujímavejšie na tejto neuveriteľnej histórii je, že desaťročia obyvatelia dediny prechádzali okolo nápisov, bez toho aby si uvedomovali význam tých kameňov, ktoré používali na stavbu domov. „Nápisy sú otočené von, smerom k ceste. Spočiatku nikto nepovažoval tieto kamene za niečo výnimočné, ale len za staré kamene. Až neskôr odborníci pochopili ich skutočný význam,“ vysvetľuje Agil.
V súčasnosti sa kamene nachádzajú na tom istom mieste a čakajú na prevoz na bezpečné miesto, kde budú podrobne preskúmané. Opustený dom sa stal akýmsi nemým pamätníkom, ktorého kamene odovzdávajú vzdialené slová cisára, ktorý vládol tomuto miestu pred takmer dvoma tisícmi rokmi. „Dúfame, že budúce vykopávky, ktoré sa budú konať v Takine, odhalia nové nápisy alebo predmety, ktoré môžu spojiť túto osadu s Karakallou,“ uzatvára jeden z výskumníkov.
