Prvé lieky, ktoré boli špeciálne vyvinuté na spomalenie starnutia, prechádzajú testovaním v dvoch veľkých klinických štúdiách v USA, ale nie na ľuďoch.
Naše domáce zvieratá sú v čele biotechnologickej revolúcie zameranej na predĺženie života. V súčasnosti prebiehajú v USA dve najväčšie klinické štúdie, aké kedy boli vykonané na domácich zvieratách, s cieľom vyvinúť liek na predĺženie života psov, ktorý by nakoniec mohol viesť k vytvoreniu liečebnej metódy pre ľudí.
Prvá štúdia, známa ako STAY, je realizovaná súkromnou spoločnosťou Loyal a zahŕňa každodenné podávanie jednej tabletky 1300 psom za účasti viac ako 70 veterinárnych kliník. Druhá štúdia, TRIAD, je súčasťou projektu „Starnutie psov” a zahŕňa podávanie rôznych dávok sľubného imunosupresívneho lieku rapamycínu približne 850 psom po celom krajine. Ak sa pozorovania na myšiach zopakujú, naše domáce zvieratá budú môcť predĺžiť svoj život až o 30 %.
Dve klinické štúdie, trvajúce štyri a tri roky, sú založené na dvoch úplne odlišných stratégiách. Tabletka Loyal, ktorá dostala názov LOY-002 a je obklopená prísnym tajomstvom, sa predpisuje starším psom (starším ako 10 rokov) s hmotnosťou menej ako 6 kg a podľa vývojárov má na dĺžku života podobný účinok ako obmedzenie kalorického príjmu. Projekt TRIAD predpokladá podávanie rôznych dávok rapamicínu väčším psom a v počiatočných fázach preukázal jeho bezpečnosť a blahodárny vplyv na činnosť srdca.
Z lásky k psom
Vedúci oboch projektov majú úplne odlišný pôvod, ale spája ich láska k psom. Celine Haliua , zakladateľka biotechnologického startupu zo San Francisca , je typickou podnikateľkou, ktorá prilákala investície vo výške 150 miliónov dolárov. Na ruke má tetovanie s vyobrazením ascaris, myši a psa, ktoré odzrkadľuje jej záujem o výskum starnutia. Jej pes Della je kríženec rotvajlera, ktorého pred niekoľkými rokmi vzala z útulku, keď už bol starý.
Autorom projektu „Starnutie psov“ je Matt Carline, výskumník z Washingtonskej univerzity. Jeho projekt má akademický, nie komerčný charakter. Inšpiráciu našiel pri štúdiu blahodarného vplyvu rapamicínu na myši. „Napadla ma myšlienka,“ hovorí. „Pomyslel som si: ‚Wow! Máme šancu spomaliť starnutie domácich zvierat a poskytnúť im viac rokov plnohodnotného života. A samozrejme, hneď som si spomenul na svojho nemeckého ovčiaka menom Dobby.“ Pes, ako s ľútosťou informuje vedec, zomrel pred desiatimi mesiacmi, bez dokončenia liečby, hoci sa dožil 14 rokov, čo je pre psov tejto rasy pomerne dlhá doba.
Častica Rapa Nui
Vzhľadom na to, že projekt Loyala má komerčný charakter a nepočíta s poskytovaním otvorených údajov (v odpovedi na túto žiadosť médií spoločnosť odmietla poskytnúť ďalšie informácie do roku 2026), vedci venujú veľkú pozornosť a záujem rozsiahlym výskumom TRIAD venovaným rapamicínu. Táto látka, pomenovaná na počesť baktérie, ktorá bola po prvýkrát objavená v pôde ostrova Veľkonočného (Rapa Nui), má imunosupresívne vlastnosti a používa sa na prevenciu odmietnutia transplantovaných orgánov, najmä obličiek. V experimentoch na myšiach bol dokázaný jej pozitívny vplyv na zdravie a dĺžku života.
Pomyslel som si: máme šancu spomaliť proces starnutia domácich zvierat a predĺžiť ich život. A samozrejme som pomyslel na svojho nemeckého ovčiaka menom Dobby.
„Rapamycin ovplyvňuje mnoho procesov, ktoré hrajú úlohu v biológii starnutia,“ vysvetľuje Keberlein. „Najzreteľnejšie je, že je inhibítorom proteínu mTOR, čo vedie k zníženiu chronického zápalu, ktorý nazývame sterilným zápalom, typickým pre starobu.“
Vedec zdôrazňuje, že táto molekula tiež aktivuje proces nazývaný autofágia, typ bunkového spracovania, ktorý hrá kľúčovú úlohu v rozhodovaní organizmu o tom, kedy nastáva vhodný čas na rast a rozmnožovanie, čo je základom prakticky všetkých biologických funkcií. „S vekom sa zrejme vyskytuje určitý druh trvalej poruchy regulácie mTOR, ktorá spôsobuje chronický zápal,“ hovorí expert. „Najjednoduchší spôsob, ako pochopiť tento jav, je to, že rapamycín obnovuje rovnováhu medzi rastom, rozmnožovaním a odolnosťou voči stresu.“
Dvojito zaslepená štúdia
Psy, ktoré sa zúčastňujú klinickej štúdie TRIAD, budú počas jedného roka dostávať buď placebo, alebo rapamycín (ide o dvojito zaslepenú štúdiu) a potom budú dva roky sledované. Vzhľadom na to, že niektoré psy už prešli rokom bez akýchkoľvek vedľajších účinkov, vedci sú presvedčení o bezpečnosti lieku. Okrem toho pozorovali aj pozitívne účinky. „Už sme zaznamenali zlepšenie funkcie ľavej komory,“ vysvetľuje Cabrelaine. „Ľavá komora je jedna z komôr srdca, ktorej funkcia sa s vekom zhoršuje. Toto zlepšenie pozorujeme u psov, ktorým bol podávaný rapamicín, ale nie u tých, ktorým bolo podávané placebo.“
Klinická štúdia bola vykonaná na psoch vo veku najmenej siedmich rokov a s hmotnosťou od 18 do 50 kilogramov. „Táto hmotnosť je dôležitým kritériom, ktoré zabezpečuje štatistickú spoľahlivosť, pretože veľké psy starnú rýchlejšie ako malé,“ vysvetľuje vedúci výskumu. Tieto psy teda budú starnúť rýchlejšie a akýkoľvek pozitívny účinok bude výraznejší.
Krátka dĺžka života psov bola rozhodujúcim faktorom pri ich výbere ako modelu, pretože umožňujú overiť účinnosť liečby v oveľa kratšom čase. „Zvyčajne sa predpokladá, že jeden rok života psa zodpovedá približne siedmim rokom života človeka, hoci tento ukazovateľ sa v raných fázach života líši a nie je lineárny,“ poznamenáva Cabelline. „Ak jednoducho prijmeme tento pomer 7:1, trojročné klinické skúmanie rapamicínu na ľuďoch bude trvať 21 rokov, aby sa dosiahol rovnaký percentuálny podiel životných skúseností.“
Na ceste k 100-ročnému životu?
Hlavná otázka spočíva v tom, o koľko sa predĺži život psov, ak sa im to podarí. „Samozrejme, to nevieme,“ odpovedá Cabelline. „Ak sa pozrieme na výsledky štúdií vykonaných na myšiach, najväčší účinok rapamicínu je zvýšenie priemerného veku o približne 30 percent.“ V najnižšom prípade, vysvetľuje, 15-percentná zmena u psa s priemernou dĺžkou života 10 rokov zodpovedá jeden a pol roka. A 30-percentná zmena zodpovedá trom rokom.
Zmena dĺžky života o 30 % zodpovedá 24 rokom ľudského života. Takýto by bol účinok na ľudí, ak by percentuálny vplyv zostal nezmenený: od 12 do 24 rokov.
Ak to porovnáme s dĺžkou života človeka, 15-percentná zmena dĺžky života vo veku 80 rokov zodpovedá 12 rokom. 30-percentná zmena dĺžky života zodpovedá 24 rokom. Ak teda percentuálny vplyv zostane nezmenený, ľudia čelia zmene dĺžky života o 12 až 24 rokov. Zatiaľ však nevieme, či to bude fungovať. V najlepšom prípade a pri dodržaní všetkých bezpečnostných opatrení bude liečba zameraná na predĺženie dĺžky života z 80 na viac ako 100 rokov.
Vzájomný prospech
Vedci, ktorí sa zaoberajú otázkami starnutia človeka, veľmi pozitívne hodnotia tieto dva experimenty, pretože umožňujú ľahko a priamo pochopiť účinky týchto dvoch stratégií. „Výskumy so psami majú mnoho výhod,“ uisťuje Manuel Collado , expert na starnutie z Národného centra biotechnológií (CNB-CSIC). „Žijú v našom prostredí, často majú veľmi podobné návyky a správanie ako ich majitelia a okrem toho predstavujú geneticky veľmi rozmanitú populáciu, podobne ako ľudská populácia.“
Psy žijú v rovnakom prostredí ako my, často majú veľmi podobné návyky a správanie ako ich majitelia a predstavujú geneticky veľmi rozmanitú populáciu, podobne ako ľudská populácia.
Podľa Colloda všetky tieto okolnosti robia výsledky relevantnejšími a realistickejšími v porovnaní s výskumami vykonávanými na laboratórnych myšiach alebo iných kontrolovaných druhoch. „Stručne povedané, je to situácia, ktorá je bližšia ľudskej realite, jednoduchšia, z ktorej sa môžeme veľa naučiť a ktorá potenciálne prináša úžitok nielen zvieratám, ale aj nám.“
„Rapamycin je už dlho známy svojím účinkom na zvieratá a je jedným z najsľubnejších liekov na kontrolu biologických účinkov starnutia,“ tvrdí Salvador Masip, profesor molekulárnej medicíny na Univerzite v Leesteri. Poznamenáva, že táto molekula má veľmi široký mechanizmus účinku a mení metabolizmus podobne ako obmedzenie príjmu kalórií, čo je podľa neho najefektívnejší spôsob spomalenia starnutia u zvierat. Na druhej strane moduluje imunitný systém a v skutočnosti ho posilňuje.
Skutočnosť, že to funguje na psoch, nezaručuje, že to bude fungovať aj na ľuďoch, ale bude to ďalší krok na ceste k tomu, aby nám ukázali, ako užitočné to môže byť v budúcnosti.
„Je to však aj Achillova päta rapamicínu, pretože jeho imunosupresívny účinok závisí od dávky. To robí jeho dlhodobé používanie u ľudí príliš riskantným,“ varuje Meysip. „Nehovoriac o tom, že starnutie u psov prebieha podobne, ale nie úplne rovnako ako u nás.“ Celkovo možno povedať, že tieto štúdie môžu byť vynikajúcim testovacím poľom, ale pred nami je ešte dlhá cesta. „To, že liek je účinný u psov, nezaručuje jeho účinnosť u ľudí, ale bude to ďalší krok k preukázaniu jeho potenciálneho prínosu v budúcnosti.“
Zmena spôsobu myslenia
Collado zdôrazňuje, že sľubným aspektom rapamicínu je to, že pozitívne účinky boli pozorované aj pri začatí liečby u starších myší, čo je dôležité, pretože pri použití lieku u ľudí „liečba nebude vždy nepretržitá od raného veku“. Uznáva, že psy budú pravdepodobne prvé, ktoré pocítia výhody predĺženia života pomocou tohto lieku, hoci, ako poznamenáva, stane sa tak „po myšiach, kvasinkách, muškách a červoch“.
