Sebavedomie je jedným z najdôležitejších pilierov emocionálneho zdravia a osobného blahobytu. Je to hodnota, ktorú si pripisujeme, a do veľkej miery aj základ, na ktorom staviame svoje rozhodnutia, vzťahy a projekty. Nie vždy si však uvedomujeme, že každodenné návyky môžu nenápadne podkopať toto pozitívne vnímanie našej vlastnej hodnoty.
sebavedomieAko píše psychológ Yoon Hong-gyun vo svojej knihe „Sebavedomie – to je odpoveď“, spôsob, akým interpretujeme svoje skúsenosti a vyrovnávame sa s ťažkosťami, do veľkej miery závisí od týchto návykov, ktoré určujú náš úspech aj naše šťastie.
Odborník tvrdí, že niektoré modely správania, ktoré nie sú vôbec neškodné, vytvárajú začarovaný kruh, v ktorom sa ľudia ocitnú v pasci pochybností, strachov a neistoty. Medzi najbežnejšie patria očakávanie neúspechu, odkladanie činností alebo spoliehanie sa na ideálnu úroveň motivácie, než urobíme krok. Tieto návyky ovplyvňujú sebavedomie a v mnohých prípadoch sú praktikami maskovanými za rozvážnosť, sebakritiku alebo jednoducho nedostatok energie. V skutočnosti však reagujú na vzorce myslenia, ktoré blokujú iniciatívu a posilňujú vnímanie neadekvátnosti. Zároveň existujú aj iné škodlivé návyky súvisiace s tým, ako sa správame k ostatným. Medzi ne patrí neustála kritika, porovnávanie a nedostatok uznania. Podľa psychologičky Marty Ayuso na jej webovej stránke tieto činy vážne oslabujú pocit osobnej hodnoty a bránia rozvoju zdravého sebavedomia.
Návyky, ktoré ničia vaše sebavedomie:
Predvídať zlé udalosti.
Jedným z najbežnejších návykov, ktoré znižujú sebavedomie, je neustále očakávanie najhoršieho. „Keď človek systematicky očakáva neúspech, upadá do stavu strachu a neistoty, ktorý ho brzdí v akomkoľvek konaní,“ hovorí Hon Gyun.
Podľa psychológa takéto správanie nielenže zveličuje prekážky skôr, ako sa objavia, ale aj vytvára pocit bezmocnosti, ktorý znižuje dôveru vo vlastné sily.
Čo je letargia alebo dlhodobá nečinnosť?
Apatie alebo nečinnosť je ďalší veľmi škodlivý zvyk. Hoci sa niekedy zamieňa s lenivosťou, v skutočnosti zvyčajne vzniká z pocitu, že negatívne preváži nad pozitívnym.
Je to pesimistický pohľad na veci, ktorý bráni pokroku, podnecuje sebakritiku a posilňuje myšlienky typu „načo sa vôbec snažiť?“. V skutočnosti, ako sa táto zotrvačnosť zosilňuje, trpí sebavedomie a človek sa cíti čoraz menej schopný zmeniť svoju realitu.
Dôsledky nadmernej sebakritiky.
Sebakritika je užitočná v rozumných dávkach, ale keď sa stane nadmerným zvykom, výrazne podkopáva sebavedomie. Sústredením sa na chyby, nedosiahnuté výsledky alebo negatívne porovnávanie sa s ostatnými človek nakoniec oslabuje svoje sebavedomie.
V knihe „Odpoveď je v sebavedomí“ sa uvádza, že tento typ myslenia úzko súvisí s očakávaním porážky, čím vytvára cyklus neustáleho znehodnocovania.
Závislosť od vnútornej motivácie.
Jedným z najškodlivejších návykov pre našu náladu a aktívny životný štýl je očakávanie motivácie k činu. V dôsledku toho odkladáme činnosti, ktoré by mohli zvýšiť našu sebadôveru a poskytnúť nám vedomosti.
Namiesto toho, aby robili malé kroky, ľudia padajú do pasce očakávania motivácie, ktorá sa zriedka objavuje spontánne. Podľa Marty Ayuso je konanie bez čakania na ideálnu energiu kľúčom k posilneniu sebavedomia a zabezpečeniu postupného a postupného pokroku.
Vonkajšia kritika a porovnávanie podkopávajú sebavedomie.
Psychológ Franco Castell Palet na svojej webovej stránke zdôrazňuje, že neustála kritika človeka alebo poukazovanie na jeho nedostatky mu nepomáha stať sa lepším, ale naopak, škodí mu a podkopáva jeho sebavedomie.
„To isté platí aj pre porovnávanie: keď sa porovnávame s ostatnými, vytvára to tlak, súperenie a pocit menejcennosti,“ varuje odborník. Zároveň poznamenáva, že v súčasnom kontexte sociálnych sietí sa tieto porovnania ešte zosilňujú, pretože existuje tendencia ukazovať len to pozitívne, čím sa vytvárajú nereálne štandardy, ktoré menia naše vnímanie samých seba.
Aké ďalšie príčiny a symptómy spôsobujú nízke sebavedomie?
Okrem vyššie uvedených návykov môžu byť príčinou nízkeho sebavedomia rôzne udalosti, ako napríklad neustála kritika v detstve, šikanovanie, neúspechy, ktorým sa nevenovala náležitá pozornosť, alebo opakujúce sa negatívne myšlienky.
„Tieto faktory často vedú k symptómom, ako sú ťažkosti s rozhodovaním, vyčerpávajúci perfekcionizmus, nenávisť k sebe samému alebo, v najťažších prípadoch, úzkosť a depresia,“ vysvetľuje Castell Palet.
Ako je možné zvýšiť sebavedomie?
Psychológovia tvrdia, že tieto návyky je možné zmeniť vytrvalosťou a sebauvedomením. Odporúčané stratégie zahŕňajú identifikáciu svojich silných stránok a úspechov, starostlivosť o seba, ako fyzickú, tak emocionálnu, a obklopovanie sa pozitívne naladenými ľuďmi.
Zdôrazňujú tiež dôležitosť stanovenia zdravých hraníc, naučenia sa povedať „nie“ a rozvíjania pocitu vďačnosti v každodennom živote. Každý z týchto krokov prispieva k posilneniu vnímania seba samého a vytvára blahodárny cyklus sebavedomia a blahobytu.
