Tendencia hovoriť nahlas sám so sebou je v našej spoločnosti tradične odsudzovaná, pričom sa nesprávne spája s duševnými poruchami. Najnovšie výskumy v oblasti psychológie však ukazujú, že táto praktika, ktorá zďaleka nie je dôvodom na obavy, môže výrazne posilniť naše kognitívne schopnosti, najmä v oblastiach ako pamäť a koncentrácia, za predpokladu, že nie je sprevádzaná inými alarmujúcimi príznakmi.
Podľa profesora, docenta katedry psychológie, verbalizácia myšlienok nie je iracionálnym činom, ale procesom, ktorý môže posilniť mentálne schopnosti každého človeka. V nedávnom výskume účastníkom ukázali obrazovku s rôznymi predmetmi a zistili, že tí, ktorí predmety nazývali nahlas, ich dokázali nájsť rýchlejšie. Odborník vysvetľuje, že k tomu dochádza preto, lebo „pri spomenutí toho, čo vidí, mozog aktivuje vizuálne informácie, aby rýchlejšie identifikoval objekt“.
Odborníci v oblasti duševného zdravia zdôrazňujú, že takéto správanie nie je príznakom duševných porúch a môže zlepšiť kognitívne funkcie.
Detstvo ako model pozitívneho vnútorného dialógu
Najvýraznejší príklad výhod rozhovoru so sebou samým nachádzame u detí. V detskom veku je verbálny vnútorný dialóg prirodzenou súčasťou učenia a pomáha deťom zvládnuť každodenné úlohy, čím zlepšuje ich výsledky v motorických zručnostiach. Tento jav, ktorý zďaleka neznamená problémy, je dôležitým nástrojom kognitívneho vývoja.
Psychoterapeut podporuje tento pozitívny pohľad, tvrdiac, že „všetci potrebujeme hovoriť s niekým zaujímavým, kto nás dôkladne pozná a je na našej strane. Kto môže byť lepší ako my sami?“. Niektorí odborníci dokonca odporúčajú túto prax vo svojich terapeutických konzultáciách kvôli jej mnohým výhodám.
Výhody verbálneho sebadialógu
Medzi výhody rozhovoru so sebou samým patrí posilnenie pamäti, štruktúrovanie myslenia a uľahčenie riešenia problémov. Súčasná psychológia sa domnieva, že sebadialóg pôsobí ako forma vnútornej socializácie, ktorá má pozitívny vplyv na emocionálne blaho, zabezpečuje kognitívnu motiváciu a jasnosť mysle.
