Jeseň je čas upratovania v záhrade, ktorý určí stav rastlín v nadchádzajúcej sezóne. Keď sa koruny stromov a kríkov zbavia listov, je ľahšie spozorovať suché, choré a príliš husté výhonky. Práve teraz musíme vziať nožnice a vykonať sanitárne strihanie, ktoré posilní odolnosť rastlín voči zime. Zistite, ktoré stromy, kríky a trvalky je vhodné strihať v októbri a novembri a ktoré je lepšie nechať až do jari.
Čo orezať na jeseň v záhrade?
Strihanie stromov a kríkov na jeseň by malo mať skôr sanitárny a usporiadavací charakter ako formujúci. Cieľom je pomôcť rastlinám vstúpiť do zimy v dobrom stave, a nie oslabiť ich radikálnym strihaním. Hlboký zásah do štruktúry rastlín môže narušiť ich prirodzenú odolnosť voči mrazom, zvýšiť náchylnosť na choroby a spomaliť regeneráciu na jar. Čo je teda vhodné strihať? Je potrebné sa zamerať na niekoľko typov výhonkov:
- krížiace sa a o seba trúce výhonky: sú jednou z najnebezpečnejších „pascí“ pre kôru. Keď sa vetvy trú o seba, vznikajú mikrotraumy, ktoré vo vlhkom jesennom vzduchu vytvárajú ideálne miesto pre rozvoj plesní a baktérií. Takéto na prvý pohľad nepozorovateľné rany sa v zime môžu premeniť na vážne ohniská infekcie. Odstránenie takýchto výhonkov zlepšuje zdravie stromu, jeho tvar a vyváženosť koruny a v dlhodobom horizonte aj stabilitu rastu a odolnosť.
- Výhonky rastúce dovnútra koruny: nadmerná hustota koruny je častým problémom, najmä u ovocných stromov a okrasných kríkov. Keď vnútorná časť koruny stráca svetlo a vetranie, vytvára sa prostredie priaznivé pre rozvoj plesní, machu a hubových ochorení. Strihanie výhonkov rastúcich dovnútra obnovuje rovnováhu – zlepšuje cirkuláciu vzduchu, osvetľuje rastlinu a podporuje fotosyntézu. V prípade ovocných stromov má toto opatrenie dodatočný účinok: lepšie osvetlenie kvetných púčikov zvyšuje kvalitu a objem úrody v nasledujúcej sezóne;
- tenké a krehké vetvy na bobuľových kríkoch: na malinách, ríbezliach alebo egrešoch sa často objavujú tenké, slabé výhonky, ktoré nemajú šancu prežiť zimu alebo priniesť ovocie. Je lepšie ich odstrániť, pretože vďaka tomu krík sústredí svoje zdroje na silnejšie časti, ktoré na jar ľahko začnú nový rast. Strihanie kríkov je jedným z najúčinnejších opatrení na zvýšenie úrodnosti: rastlina nemíňa energiu a zachováva si priehľadnú, zdravú štruktúru;
- výhonky, ktoré bránia prechodu alebo rastú v nežiaducich smeroch: tiež je potrebné orezať vetvy, ktoré sa nakláňajú nad chodníky, blokujú vchod do altánku alebo sa zachytávajú o oblečenie počas prechádzky. Nie je to len otázka estetiky, ale aj bezpečnosti. V zime, keď sú zaťažené snehom alebo ľadom, sa môžu lámať a spôsobiť škody.
Je však potrebné postupovať opatrne. Hlboké formujúce rezy je najlepšie robiť v zime alebo skoro na jar, keď sú rastliny v stave úplného pokoja a riziko zamrznutia čerstvých rán je minimálne. Výskumy vykonané Nankinskou lesníckou univerzitou v roku 2023 ukázali, že príliš agresívne prerezávanie (napríklad 50 % koruny) znižovalo prírastok kmeňa a jeho priemer, zatiaľ čo mierne prerezávanie (napríklad ⅓ koruny) malo menej negatívny vplyv.
Čo orezať v októbri a čo v novembri?
Október a november sú mesiace, keď sa tempo života v záhrade výrazne spomaľuje. Listy opadávajú, rastliny začínajú hromadiť zásoby energie v koreňoch a výhonkoch, pripravujúc sa na zimný odpočinok. V tomto období sa už neprovádza silné prerezávanie, ale existuje skupina rastlín, ktoré vyžadujú jemné postupy.
1. Ovocné a okrasné stromy
- Odstraňujte choré, poškodené a krížiace sa konáre: na jeseň, keď stromy strácajú listy, je ľahšie spozorovať výhonky s príznakmi chorôb, mechanickými poškodeniami alebo tie, ktoré sa krížia a trú o seba. Tieto miesta sú obzvlášť náchylné na mikropoškodenia. Ich odstránením zlepšujeme zdravie stromu a zároveň zvyšujeme priepustnosť koruny pre vzduch, čo obmedzuje rozvoj patogénov vo vlhkom jesennom podnebí.
- Vyhnite sa veľkým rezoch: odstránenie viac ako 20-30 % koruny vedie k vážnemu oslabeniu rastliny – stráca značnú časť asimilačného aparátu a tým aj schopnosť produkovať a akumulovať uhľohydráty. Práve tieto látky hrajú úlohu prirodzeného „paliva“ a ochrany pred mrazom v zimnom období. Veľké rany, ktoré vznikli po rezaní, sa pri nízkych teplotách hoja pomalšie, čo, žiaľ, zvyšuje riziko infekcie a hniloby.
- U odolnejších druhov je možné skrátiť dlhé výhonky, ale s mierou: niektoré listnaté stromy, ktoré sú dobre prispôsobené miernemu podnebiu (napríklad lipy, javory, jasany), lepšie znášajú ľahké jesenné prerezávanie. V ich prípade je možné skrátiť príliš dlhé, oslabené výhonky, ktoré sa v zime môžu lámať pod ťarchou snehu. Nemali by ste to však preháňať – každý ďalší rez je rana, ktorá sa musí zahojiť, a na jeseň tento proces prebieha pomalšie ako na jar.
Výskumy vykonané v roku 2007 na Univerzite prírodných zdrojov a poľnohospodárstva ukázali, že príliš intenzívne prerezávanie nielen obmedzuje plochu listov zodpovedných za fotosyntézu, ale aj narúša mechanickú rovnováhu celej koruny.
2. Okrasné a bobuľové kríky
Jesenné prerezávanie kríkov je proces, ktorý vyžaduje cit, znalosť biologického cyklu rastlín a poveternostných podmienok. Na rozdiel od stromov, ktoré reagujú pomalšie na poškodenia, kríky sa zotavujú rýchlejšie a často lepšie znášajú ľahké prerezávanie v októbri alebo novembri. Príliš hlboký zásah do štruktúry kríka však môže narušiť jeho energetickú rovnováhu, čo povedie k oslabeniu plodnosti alebo strate mrazuvzdornosti. Ako podporiť kríky na jeseň:
- Odrežte slabé a príliš rozrastené výhonky: ak sú výhonky slabé, tenké alebo príliš zahusťujú krík, konkurujú silnejším výhonkom o vodu a minerálne látky. Pravdepodobnosť, že prežijú zimu, je však malá. Nechať ich na kríku znamená stratiť zdroje a riskovať ich poškodenie silným vetrom alebo ťažkosťou snehu;
- odstráňte choré alebo škodcami napadnuté vetvy: na jeseň vysoká vlhkosť vzduchu prispieva k rozvoju plesní a baktérií. Napadnuté časti kríkov sú rezervoárom patogénov, ktoré môžu prežiť zimu a na jar opäť zaútočiť. Preto je potrebné odstrániť výhonky s príznakmi ochorenia (napríklad hnedé škvrny, praskliny v kôre, skrútené listy);
- obmedzte formovanie koruny na jeseň: to je chyba, ktorú často robia začínajúci záhradníci. Hluboké rezy, ktorých cieľom je formovať ker, provokujú rast nových výhonkov. Tie zase nestihnú odumrieť a nahromadiť ochranné cukry, preto sú veľmi náchylné na zamrznutie. V dôsledku toho sa na jar môžu objaviť odumreté vrcholy a celý ker bude vyžadovať obnovu. Lepšie je nechať formovanie až do jari, keď rastlina vstupuje do fázy intenzívneho metabolizmu a rany po prerezávaní sa hoja rýchlejšie.
Účinnosť jesenného strihania závisí aj od poveternostných podmienok a podmienok okolitého prostredia. Strihanie je najlepšie vykonávať za suchého a bezmrazového počasia, pretože vlhkosť napomáha prenikaniu patogénov do čerstvých rán. Okrem toho ťažké a zamokrené pôdy zvyšujú riziko plesňových ochorení, preto je v takýchto záhradách obzvlášť dôležité odstraňovať postihnuté časti rastlín.
3. Popínavé rastliny a ruže
Popínavé rastliny a ruže patria medzi najkrajšie, ale zároveň najnáročnejšie rastliny v záhrade. Na jeseň sa správajú rôzne: niektoré, napríklad vinič alebo popínavé rastliny, rýchlo zdrevnatia a dobre znášajú chlad, iné, napríklad záhradné ruže, sú veľmi citlivé na mraz a vyžadujú osobitnú starostlivosť. Preto by sa jesenné prerezávanie malo vykonávať s veľkou opatrnosťou:
- odstráňte uschnuté, poškodené alebo choré výhonky: odumreté a napadnuté časti sú najčastejším zdrojom plesňových a bakteriálnych infekcií v jesennom a zimnom období. Ich odstránením obmedzujeme rozvoj patogénov a škodcov, ktorí prezimujú v rastlinných zvyškoch. V prípade ruží je potrebné skontrolovať základ kríka – často sa práve tam objavujú príznaky múčnatky alebo šedej hniloby, ktoré sa v vlhkých jesenných dňoch môžu rýchlo rozšíriť na zdravé časti rastliny;
- Skráťte visiace vetvy a nadmerne rozrastené výhonky: popínavé rastliny a ruže majú tendenciu tvoriť dlhé, ochabnuté vetvy, ktoré môžu na jeseň prekážať, najmä ak visia nad chodníkmi alebo plotom. Skrátením o niekoľko centimetrov sa vyhnete poškodeniu spôsobenému vetrom, snehom alebo ľadom. Je to tiež praktické opatrenie – rastliny si zachovajú lepší tvar a nezlomia sa pod ťarchou zimného snehu. Orezávanie by sa však nemalo vykonávať príliš blízko púčikov – je lepšie nechať rezervu približne 0,5–1 cm, ktorá ochráni tkanivá pred zamrznutím;
- väčšinu vetiev nechajte neorezané: staré, zdrevnatelé výhonky sú prirodzenou ochrannou bariérou proti chladu, najmä pre mladé, ešte nezadrevnatelé časti rastliny. Záhradné a veľkokveté ruže by sa nemali príliš skracovať, pretože skrátené výhonky rýchlejšie zamrznú, čo môže viesť k uhynutiu celých kríkov. Popínavé ruže možno len prerezávať, pričom ich dlhé výhonky treba opatrne priväzovať k oporám, aby ich v zime nezlomil vietor.
Na jeseň ruže hromadia uhľohydráty (hlavne škrob a jednoduché cukry) v výhonkoch a koreňoch. Tieto látky znižujú teplotu zamrznutia bunkových štiav a chránia tkanivá pred poškodením ľadovými kryštálmi. Sú tiež zdrojom energie, ktorú rastlina využíva na jar, pred začiatkom intenzívnej fotosyntézy. Ak na jeseň odstránime väčšinu zelenej hmoty, obmedzíme schopnosť rastliny produkovať a akumulovať tieto látky. V dôsledku toho ruža vstupuje do zimy s menšími „zásobami energie”.
4. Ihličnaté kríky
Ihličnaté rastliny patria medzi najčastejšie vysádzané rastliny v poľských záhradách – slúžia ako pozadie pre kvetinové záhony, ochranu pred vetrom a prvok celoročnej zelene. Na rozdiel od listnatých stromov, ihličnaté rastliny neprechádzajú úplným obdobím zimného pokoja. Ich výhonky, ihličie a zelené tkanivá zostávajú aktívne a v obmedzenej miere vykonávajú fotosyntézu. Preto jesenné prerezávanie vyžaduje osobitnú opatrnosť:
- odstráňte suché a odumreté vetvy: odumreté alebo zlomené výhonky sú ideálnym miestom na prezimovanie škodcov a tiež prispievajú k rozvoju plesne a hnedého hnilobného procesu ihličia. Ich odstránenie zlepší cirkuláciu vzduchu a celkový vzhľad rastliny bez narušenia funkcie zelených častí koruny. Ihličie sa podieľa na metabolických procesoch aj v chladných mesiacoch, preto akékoľvek zbytočné prerezávanie obmedzuje schopnosť rastliny prežiť zimu;
- vyhnite sa prerezávaniu vnútri koruny: ihličnaté stromy zle znášajú prerezávanie v miestach, kde sú výhonky bez ihličia. Takéto rany sa nezahojia a časom odumierajú, čím vytvárajú neestetické „diery“. Preto je možné silnejšie strihanie odložiť až na koniec zimy alebo na veľmi skorú jar, keď rastlina vstupuje do fázy aktívneho rastu. Regenerácia potom prebieha rýchlejšie a čerstvé výhonky účinne maskujú stopy po rezaní. Napríklad tui dobre znášajú mierne skrátenie bočných výhonkov, ale formovanie celých kríkov by sa malo vykonávať výlučne vo vegetačnom období;
- sledujte druh a odrodu: každý druh ihličnatých stromov reaguje na rezanie inak. Smreky a jedle majú nízku toleranciu voči rezom v hĺbke koruny – po odstránení zelených výhonkov netvoria nové ihličie z dreva. Zároveň tui, cyprusy alebo jalovce vykazujú väčšiu pružnosť a lepšie znášajú malé úpravy. Je tiež potrebné venovať pozornosť rýchlosti rastu – pomaly rastúce druhy, ako je tis obyčajný, by sa mali strihať minimálne, pretože obnovenie odstránených častí u nich trvá dlho.
Ihličnaté stromy, na rozdiel od listnatých rastlín, transpirujú vodu aj v zime, preto v období bez dažďa na jeseň je potrebné ich hojne polievať, aby sa znížilo riziko takzvaného fyziologického sucha, ktoré sa prejavuje jarným hnednutím ihličia. Nemenej dôležité je používať jesenné hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú kostnenie výhonkov a posilňujú koreňový systém, čím zvyšujú odolnosť rastlín voči mrazom.
