Nový výskum vyvracia kultovú Pythagorovu teóriu a pripisuje ju inému autorovi.
Matematik z Rutgersovej univerzity tvrdí, že našiel presvedčivé dôkazy o tom, že slávna Pythagorova veta nebola vytvorená gréckym filozofom, ale existovala už pred viac ako tisíc rokmi v starovekých civilizáciách Mezopotámie.
Toto objavenie spochybňuje historické autorstvo vety a oživuje polemiku, ktorá môže zmeniť naše chápanie počiatkov matematiky.
Toto objavenie naznačuje, že pokročilá geometria existovala už viac ako tisíc rokov pred Pythagorasom, čo spochybňuje autorstvo, ktoré mu bolo pripisované po celé stáročia.
Čo ukazuje výskum o údajnom podvode s Pythagorovou vetou?
Výskumník Bruce Ratner, doktor štatistiky, matematiky a teórie pravdepodobnosti na Rutgerskej univerzite, analyzoval starovekú hlinenú tabuľku známu ako YBC 7289, uloženú na Yaleovej univerzite (USA), a dospel k nasledujúcemu záveru:
„Veta bola objavená a dokázaná babylonskými matematikmi tisíc rokov pred narodením Pytagora,“ tvrdí Ratner.
Podľa odborníka je na artefakte, ktorého vek je približne 3500 rokov, vyobrazená postava nakloneného štvorca s uhlopriečkami a číselnými značkami vyrytými v šesťdesiatkovom číselnom systéme – metóde výpočtov, ktorú používali Babylónčania.
Ako táto tabuľka dokazuje, že jej autorom nebol Pytagoras?
Pri preklade čísel vyrytých na tabuľke Ratner objavil postupnosť, ktorá predstavuje desatinnú hodnotu druhej odmocniny z 2 (1,414213) s milimetrovou presnosťou.
To naznačuje, že starovekí matematici už dávno pred narodením Gréka chápali pomer strán pravouhlého trojuholníka, teda základ Pytagorejovej vety.
„Tieto znaky dokazujú, že Babylónčania vedeli počítať druhej odmocniny s pozoruhodnou presnosťou. Je to nepopierateľný dôkaz, že tieto vedomosti existovali niekoľko storočí pred Pythagorasom,“ poznamenal autor štúdie.
Čo je známe o tabuľke YBC 7289?
Tabuľka YBC 7289 bola nájdená na juhu starovekej Mezopotámie, na území dnešného Iraku. Je vyrobená z hliny a vyrytá klinovým písmom. Ukazuje štvorec rozdelený po diagonále a záznamy predstavujúce číselné výpočty.
Archeologické analýzy potvrdzujú, že bola vytvorená v ranom babylonskom období, medzi rokmi 1800 a 1600 pred naším letopočtom, čo z nej robí jeden z najstarších matematických záznamov na svete.
Podľa Ratnera človek, ktorý ju vytvoril, dokonale rozumel, ako vynásobiť stranu štvorca druhou odmocninou z dvoch – vedomosti, ktoré o storočia neskôr budú pripisované Pythagorasovi.
Aké dôsledky má tento objav pre históriu matematiky?
Výskum potvrdzuje predchádzajúce teórie, podľa ktorých Egypťania, Indovia a Babylónčania už v roku 1800 pred n. l. poznali geometrické princípy vety.
Podľa amerického matematika to nielen demonštruje vedeckú hĺbku starovekých civilizácií, ale aj spochybňuje eurocentristickú verziu, podľa ktorej bola Grécko východiskovým bodom moderného matematického myslenia.
„Záver je nevyhnutný: Pytagoras nebol tvorcom vety, ale jej dedičom,“ uzavrel Ratner.
Čo je Pytagorova veta a prečo je taká dôležitá?
Pytagorova veta je jedným zo základných princípov geometrie a hovorí, že v pravouhlom trojuholníku je súčet štvorcov priesečníkov (a² + b²) rovný štvorcu preponu (c²).
Táto vzorec, ktorý sa vyučuje v školách po celom svete, umožňuje presne vypočítať vzdialenosti a uhly a má dôležitý význam pre oblasti ako architektúra, astronómia a fyzika.
Toto nové objavenie však môže prinútiť prepísať časť histórie vedy a uznať, že matematická múdrosť vznikla tisíce rokov pred Gréckom.
Kto vlastne bol Pythagoras?
Pythagoras zo Samosu bol grécky filozof a matematik, ktorý žil v rokoch 570–500 pred n. l. Zakladateľ školy, ktorá spájala vedu a duchovno, obhajoval myšlienku, že čísla sú základom všetkého existujúceho.
Okrem jeho geometrickej vety sa mu pripisujú výskumy v oblasti hudby, proporcií a univerzálnej harmónie. Podľa tejto novej analýzy však jeho odkaz mohol byť prehodnotením oveľa starších poznatkov.
