Máte pocit, že čas plynie rýchlejšie? Nie je to spôsobené tempom života, ale tým, ako mozog spracováva spomienky a stres. Vedci z univerzity vysvetľujú, prečo v posledných desaťročiach pociťujeme „zrýchlenie času“.
Prečo sa čas zrýchľuje – výskum mozgu v oblasti vnímania času
Výskum, ktorý vykonali vedci zo Stanfordskej univerzity a University College London, ukázal, že naše vnímanie času sa zmenilo dvojnásobne – po roku 2000 a po roku 2020. Nie je to však tým, že sa život zrýchlil, ale zmenami v tom, ako mozog registruje udalosti.
Podľa výskumníkov chronický prebytok informácií po roku 2000 obmedzil vytváranie hlbokých spomienok. Menší počet udalostí „zapísaných“ v mysli spôsobuje, že roky sú kratšie. Po roku 2020 dlhodobý stres vyradil plánovací systém mozgu, v dôsledku čoho sa dni a roky začali miešať.
Vplyv stresu a nadbytku informácií na vnímanie času
Súčasný život je neoddeliteľne spojený s rušivými oznámeniami a fragmentárnou pozornosťou. Každé ďalšie prerušenie koncentrácie vynuluje vnútorné „mozgové hodiny“, čo sťažuje upevňovanie spomienok a vnímanie plynutia času. Okrem toho obmedzený počet nových zážitkov, menej ciest a tým pádom aj menej nových známostí, pobyt doma atď. vedú k tomu, že v hipokampe – časti mozgu zodpovednej za orientáciu v čase – sa objavuje menej takzvaných „časových značiek“, ktoré nám pomáhajú zapamätať si dni a roky.
Chronický stres a vnímanie času – prečo sa cítime starší, ako v skutočnosti sme
Chronický stres nielen mení vnímanie prítomnosti, ale aj „stláča“ vnímanie budúcnosti. Ľudia, ktorí sú pod veľkým tlakom, sa často cítia starší, ako v skutočnosti sú. Čas teda plynie rýchlejšie, keď je mozog preťažený, nachádza sa v strese a je zbavený nových podnetov – to je syntéza pozorovaní vedcov, ktorí študujú vnímanie času, vrátane interdisciplinárnych výskumov vykonávaných odborníkmi zo Stanfordovej univerzity a University College London, ako aj kognitivistami, ktorí analyzujú vplyv stresu a nadbytku informácií na fungovanie nervovej sústavy.
Ako „spomaliť čas“ v praxi?
Odborníci poukazujú na niekoľko spôsobov, ako „predĺžiť“ subjektívne vnímanie času:
- Nové zážitky: cestovanie, zmena rutiny, štúdium nových zručností vytvárajú v mozgu viac referenčných bodov.
- Obmedzenie multitaskingu: sústredenie sa na jednu úlohu umožňuje hlbšie spracovávať informácie a lepšie si ich zapamätať.
- Pozornosť a uvedomenie si: meditácia a praktiky uvedomenia si zvyšujú uvedomenie si prítomného okamihu, čím pomáhajú mozgu lepšie vnímať čas.
Vďaka týmto stratégiám mozog začne znova „merať“ čas prirodzenejším spôsobom a roky prestanú nepozorovane ubiehať.
