Pohľad Zygmunta Bauman na šťastie opäť nadobúda na sile v ére, keď dominuje rýchla spotreba. Jeho myšlienky nám pomáhajú pochopiť, prečo toľko ľudí hľadá šťastie tam, kde nie je vždy dostupné.
Šťastie a spotreba sa pretínajú v myšlienkach Zygmunta Bauman (1925-2017), filozofa, ktorý po sebe zanechal jednoduché, ale nepríjemné varovanie: „Existuje mnoho spôsobov, ako byť šťastný, ale v modernej spoločnosti všetko prechádza cez obchod“. Jeho diagnóza, ktorá sa dnes opakuje v diskusiách o psychológii a blahobyte, naďalej osvetľuje emocionálnu krajinu poznačenú zhonom, obrazovkami a neustálou potrebou stimulov. Bauman, ktorý bol tiež sociológom, trval na tom, že blahobyt sa nemôže zredukovať na okamžitú spotrebu, pretože táto cesta je síce lákavá, ale zároveň aj najkrehkejšia.
Jeho úvahy nevychádzali z moralistického impulzu, ale z analýzy toho, ako sa zmenili naše životy pri prechode od „pevnej spoločnosti“ k tomu, čo nazval „tekutou modernitou“. V tomto prechode, ako vysvetľoval, „už nie sme tým, čo robíme, ale tým, čo kupujeme“ – veta, ktorá zhrnula posun identity od úsilia a hodnôt k hromadeniu predmetov. Vzťahy sa stávajú nestabilnými, práca neistou a dokonca aj pocit príslušnosti sa vytráca ako jemný piesok medzi prstami. V takejto situácii šťastie vyzerá rozmazané medzi prchavými podnetmi, ktoré vyžadujú neustálu obnovu.
Bauman nepopieral potešenie z nákupov, ale varoval, že „je to pominuteľné potešenie“, iskra, ktorá zmizne rovnako rýchlo, ako sa objaví. Preto varoval pred „pascou uspokojenia“, týmto kruhom, v ktorom sa blahobyt zamieňa s nadobúdaním. Jeho posolstvo, zďaleka nie pesimistické, poukazovalo na veľmi aktuálnu otázku: ak šťastie vyprchá tak rýchlo, ako len vyjdeme z obchodu, prečo trváme na tom, aby sme ho hľadali práve tam?
Druhá strana šťastia podľa Baumana
Filozofovo varovanie bolo jasnejšie, keď pripomínal, že „keď chodíme do obchodov za šťastím, zabúdame na iné spôsoby, ako byť šťastní, napríklad spoločnú prácu, meditáciu alebo štúdium“. Jeho úvahy vychádzali z desaťročí pozorovania spoločnosti, v ktorej je všetko „dočasné“, kde vzťahy sú čoraz napätejšie a dokonca aj voľný čas sa zdá byť určený na spotrebu.
Veda potvrdzuje tento názor. Neurobiológia potvrdzuje, že také činnosti, ako je fyzické cvičenie, komunikácia, čítanie, spev alebo pomoc druhým, vyvolávajú v mozgu uvoľňovanie dopamínu, oxitocínu a serotonínu – tých istých hormónov, ktoré sú spojené s hlbokým a trvalým blahom. To, čo nazýval „tekutou spoločnosťou“, však tieto zážitky odsúvalo do úzadia tvárou v tvár okamžitému sľubu nákupov alebo hypnotickému žiareniu obrazoviek.
Podľa Baumana potrebuje šťastie hlbšie korene než nedávno zakúpený predmet.
Údaje, ktoré sám Bauman často citoval, sú uvedené v štúdii Harvardovej univerzity, ktorá ukázala, že ľudské vzťahy sú najstabilnejším faktorom šťastného života, hoci sú jedným z najviac zanedbávaných v kultúre, ktorá zamieňa rýchlosť s plnosťou. Jeho odkaz, od „Tekutej lásky“ po „Práca, konzumerizmus a noví chudobní“, pripomína, že šťastie potrebuje hlbšie korene ako nedávno zakúpený predmet.
