Odborník v oblasti psychológie poukazuje na to, že plač pomáha spracovávať zložité emócie a odbúrava nahromadený stres. „Je to znak dobrej sebaregulácie.“
Po dlhú dobu spoločnosť spájala plač so slabosťou. Vety typu „neplač“, „buď silný“ alebo „vydrž“ posilnili predstavu, že prejav emócií, najmä prostredníctvom plaču, je znakom slabosti. Súčasná psychológia a ľudská skúsenosť však dokazujú opak: plač je prejavom sily, sebapoznania a emocionálnej regulácie.
O tom istom hovorí aj psychológ, že ľudia, ktorí plačú kvôli maličkostiam, nie sú slabí, ale naopak: „Plač nie je slabosť, ale psychická sila“.
„Hoci mnohí to považujú za prejav slabosti, veda tvrdí opak. Plač pomáha spracovávať zložité emócie a odbúrava nahromadený stres. Je to prejav dobrej regulácie, emocionálnej inteligencie a skutočného spojenia so svojimi pocitmi. Okrem toho, tí, ktorí často plačú, sú zvyčajne odolnejší a lepšie sa prispôsobujú zmenám.“
Prirodzená reakcia
Plač je prirodzená reakcia organizmu na silné emócie, ako je smútok, radosť, úľava alebo dokonca sklamanie. Nie je to iracionálna alebo nekontrolovateľná činnosť, ale biologický mechanizmus, ktorý pomáha uvoľniť emocionálne napätie. Keď človek plače, jeho nervový systém sa začne regulovať, čím sa znižuje stres a prispieva k väčšiemu pocitu pokoja. V tomto zmysle plač nedeštabilizuje, ale vyrovnáva.
Z hľadiska emocionálnej inteligencie je plač nástrojom samoregulácie. Tí, ktorí si dovolia plakať, majú zvyčajne väčšiu schopnosť identifikovať svoje emócie, pochopiť ich a spracovať zdravým spôsobom. Naopak, neustále potláčanie plaču môže viesť k nahromadeniu stresu, úzkosti alebo dokonca psychosomatickým problémom.
Je tiež dôležité zdôrazniť sociálnu hodnotu sĺz. Sĺzy môžu vytvárať spojenie, súcit a podporu. Keď človek vyjadruje svoju zraniteľnosť, otvára dvere k autentickejším a hlbším vzťahom. Plakanie nie je znakom neschopnosti, ale prejavom dôvery a ľudskosti, pripomienkou toho, že nie sme sami vo svojich emóciách.
