Telo neustále spracováva informácie a vysiela signály, ktoré síce nie sú bezchybné, ale sú súčasťou toho, ako interpretujeme realitu a ľudí okolo nás.
Porozumenie tomu, ako reagujeme na lož, je nielen psychologickou, ale aj biologickou otázkou. Tak to vysvetľuje Nazaret Castellanos, neurobiológ, ktorý sa špecializuje na vzájomné vzťahy medzi mozgom a telom, analyzujúc, ako naše telo reaguje, keď informácie, ktoré dostávame, nie sú pravdivé, aj keď na vedomej úrovni ich prijímame ako pravdivé.
Podľa výskumníčky rôzne štúdie ukazujú, že telo rozlišuje pravdu od lži skôr ako racionálny rozum. „Aj keď tomu vedome veríme, reakcia tela sa líši od tej, ktorá nastáva, keď nám hovoria pravdu,“ poznamenáva. Tento rozdiel neznamená automatické odhalenie lži, ale vyvoláva jemné zmeny v tom, ako organizmus reaguje na interakciu.
Castellanos vysvetľuje tento jav fyziologickou synchronizáciou, ktorá vzniká medzi ľuďmi, keď komunikujú. Keď je správa autentická, pozorujeme väčšiu súlad medzi mozgovými procesmi a telesnými rytmami, ako je srdcový rytmus. Táto synchronizácia uľahčuje medziľudskú komunikáciu. Naopak, keď dochádza k podvodu, táto zhoda slabne, čo telo vníma, aj keď si to úplne neuvedomujeme.
Neurobiologička spresňuje, že toto vnímanie nie je vždy jasné. V situáciách, keď hovoriaci pevne verí tomu, čo hovorí, aj keď ide o falošnú spomienku, je oveľa ťažšie identifikovať skreslenie. „Ak mi rozprávate falošnú spomienku, pre vás je pravdivá,“ vysvetľuje, čo znižuje bežnú telesnú nezhodu spojenú s úmyselnou lžou.
Ďalším aspektom, ktorý zdôrazňuje Castellanosová, je krehkosť pamäti, najmä v modernej spoločnosti. Zrak, ako poznamenáva, je zmyslom, ktorý je najviac náchylný na skreslenie alebo nesprávnu rekonštrukciu, zatiaľ čo ostatné zmysly, ako napríklad čuch, sú oveľa stabilnejšie. Rozšírenie vizuálnych podnetov a obrazoviek túto zraniteľnosť ešte zhoršuje.
Faktory ako stres, nedostatok spánku, únava alebo užívanie určitých látok môžu posilniť výskyt falošných spomienok, v dôsledku čoho ľudia s presvedčením tvrdia, že udalosti sa nestali tak, ako si ich pamätajú. V takýchto prípadoch nejde o úmyselné klamstvo, ale o neúmyselnú rekonštrukciu skúseností.
