Život na iných planétach vždy priťahoval vedcov a Mars zvyčajne zaujíma prvé miesto medzi kandidátmi. Nový výskum naznačuje, že na červenej planéte mohli existovať obrovské rieky a povodia, ktoré boli schopné udržiavať stabilné prostredie po milióny rokov.
Vo výskume Large drainage systems produced half of Mars’ ancient river sediment autori rekonštruujú staroveké vodné cesty a ukazujú, že len niekoľko veľkých systémov vytvorilo takmer polovicu usadenín, ktoré preniesli marťanské rieky.
Vedci zistili, že na Marse existovali obrovské rieky a prepojené bazény
Výskumníci analyzovali globálne mapy údolí, paleojazier, odvodňovacích kaňonov a riečnych usadenín. Porovnávali tieto fragmenty jeden po druhom, až kým neurčili 16 veľkých povodí, z ktorých každé zaberalo viac ako 100 000 km² – takú organizáciu, ktorú nikto neočakával vidieť s takou jasnosťou na planéte bez tektonických dosiek. Táto mozaika ukazuje, že Mars je oveľa štruktúrovanejší, s vodnými cestami, ktoré sa tiahnu stovky kilometrov.
Hoci tieto bazény zaberajú len 5 % starovekej povrchovej plochy, sústreďuje sa v nich takmer polovica erodovaných usadenín. Táto disproporcia priťahuje pozornosť a vysvetľuje, prečo sa tieto oblasti začínajú považovať za prioritných kandidátov pre budúce misie: ak existujú miesta, kde planéta mohla zachovať chemické stopy vlhkej minulosti, nachádzajú sa práve tam.
Timothy Gudge, jeden z autorov, vysvetľuje, že už vedeli, že na Marse boli rieky, ale netušili, do akej miery boli organizované. Táto štruktúra ukazuje, že niekoľko povodí fungovalo ako skutočné geologické tepny, schopné prenášať vodu, minerály a živiny na veľké vzdialenosti.
Na planéte bez tektonických dosiek nie je takáto integrácia zrejmá, preto jej prítomnosť núti prehodnotiť klímu a dynamiku prvotného Marsu.
Údaje z výskumu ukazujú, že veľké odtoky, z ktorých mnohé vznikli, keď sa jazera preplnili a vymyli kaňony, spájali izolované údolia a rozširovali rozsah riečnych systémov.
Tieto spojenia vytvorili stabilné trasy, po ktorých voda dlhodobo interagovala s rôznymi typmi hornín. Takáto dlhá cesta zvyčajne prispieva k chemickým reakciám, ktoré na Zemi zanechávajú rozpoznateľné biologické stopy.
Okrem toho autori vypočítali, že sedem z týchto povodí obklopovalo región Arabia Terra, jednu z oblastí s najväčším nahromadením riečnych usadenín. Tri z nich boli zoskupené okolo Aeolis Dorsa a ďalší stekal do Hypanis. Ak časť ich odtokov končila tam, v týchto miestach sa zachovali vrstvy, ktoré môžu dobre uchovať akékoľvek staroveké chemické stopy.
Ako Mars prišiel o svoje rieky a vlhké podnebie
Mars prišiel o tekutú vodu, keď začal strácať svoju atmosféru. Proces začal kvôli jeho vlastnej veľkosti. Jadro vychladlo skôr, než malo, čo viedlo k zmiznutiu magnetického poľa, ktoré ho obklopovalo. Bez tohto štítu slnečný vietor zasiahol atmosféru a postupne ju zničil.
Tlak klesol, teplo sa vytratilo a voda nemala na výber: vyparila sa alebo zamrzla. Teplý Mars, ktorý umožnil vznik týchto riek, ustúpil ľadovej púšti, ktorú vidíme dnes.
Podľa výskumníkov je najsľubnejšie to, že tieto bazény nielen koncentrovali vodu, ale aj zabezpečovali dlhé obdobia stability. A ak na Marse kedysi existoval život, je logické, že jeho chemické stopy zostali v týchto usadeninách.
