Odborníčka hovorila o úzkom prepojení medzi zdravým vzťahom k jedlu a zdravým mikrobiómom. Okrem toho podrobne opísala, ako prebieha psychonutričná liečba.
Súvislosť medzi črevnou mikrobiómou a duševným zdravím je oblasť, ktorú čoraz častejšie skúmajú nielen vedci, ale aj odborníci, ktorí denne pracujú s pacientmi trpiacimi poruchami príjmu potravy (PAP). Jednou z nich je psychonutričná terapeutka, ktorá obhajuje integratívny prístup, pri ktorom sa lieči telo aj myseľ súčasne.
Podľa jej slov je prvým krokom k starostlivosti o tento „druhý mozog“ prehodnotenie toho, čo jeme. Odporúča uprednostňovať prírodné produkty: „Čím menej spracované, tým lepšie. Čím viac produktov pochádza zo zeme, z hydiny alebo rýb, tým lepšie.“ Dodáva, že je veľmi dôležité vyhýbať sa produktom, ktoré priamo poškodzujú prospešné baktérie v čreve: „Vyhýbala by som sa rafinovanému cukru, rafinovanej múke a ultra spracovaným produktom.“
Súvislosť medzi mikrobiómom a poruchami stravovacieho správania
Význam mikrobioty však presahuje rámec výživy. „90 % serotonínu a 50 % dopamínu sa produkuje v čreve“ a tieto dva neurotransmitery hrajú kľúčovú úlohu v zabezpečení dobrého zdravotného stavu. To znamená, že poškodená mikrobiota môže spôsobiť alebo zhoršiť emocionálne problémy. Podľa neho: „Ak máme zlé mikrobiómy a neposkytujú nám dostatočné množstvo serotonínu, vzniká u nás vážny emocionálny problém.“
Táto súvislosť vysvetľuje, prečo toľko pacientov s poruchami príjmu potravy trpí nerovnováhou v čreve. Súvislosť je priama: „Človek s poruchou príjmu potravy má problém s mikrobiómom, pretože je podvyživený“. Po mnohých rokoch klinickej praxe tvrdí, že obnovenie čriev môže nastať skôr, ako si mnohí myslia: „Za tri týždne môžeme dosiahnuť podstatné zlepšenie stavu mikrobiómu“.
Ako pristupuje k psychonutričnej liečbe
Jedným z najzaujímavejších prvkov jeho prístupu je psychonutričná liečba, ktorá zahŕňa súčasne emocionálnu terapiu a preškolenie v oblasti výživy. Tvrdí, že v takýchto prípadoch nemožno oddeliť myseľ od tela: „Zvyčajne, ak máte problém s úzkosťou, idete k psychológovi, a ak máte problém s črevami, idete k gastroenterológovi… Takýto trojfázový prístup však nie je pozitívny, pretože neexistuje súčasná liečba.“ Ona sa zasadzuje za spoločný zásah, pri ktorom sa pracuje ako s emocionálnou príčinou poruchy, tak aj s obnovením stravovania, čo umožní vyhnúť sa cyklu prejedania sa, fyzického hladu a pocitu viny.
Podľa psychonutričníka mnohé populárne mýty o jedle sťažujú terapeutický proces. Jedným z najrozšírenejších je predstava, že menšie množstvo jedla pomáha schudnúť: „Mnoho ľudí verí, že ak nebudú jesť, schudnú… Ľudia si myslia, že ak vážia menej, sú štíhlejší, ale to nie je pravda.“ Kritizuje tiež zázračné produkty a biznis rýchlych diét: „Je to veľmi komerčne výhodné, dobre sa predáva, prináša veľký zisk a zbavuje nutnosti pracovať,“ hovorí o takých metódach liečby, ako je Ozempic alebo doplnky na chudnutie.
Napriek zložitosti porúch stravovania zostáva Lucena optimistkou: „Je tu nádej a ak sa bude dobre pracovať, je možné dosiahnuť výsledky.“ Jeho posolstvo je jasné: uzdravenie začína pochopením, že črevo a myseľ nefungujú oddelene od seba.
