Dedičstvo – nový vstup do sveta bývania: úsilie už nestačí.
Otázka bývania sa stala jednou z najaktuálnejších tém našej doby. Kúpa domu, ktorá bola po desaťročia snom mnohých rodín, sa dnes zdá byť cieľom, ktorý je pre väčšinu ľudí čoraz nedosiahnuteľnejší.
Ekonóm, známy tým, že predpovedal finančnú krízu v roku 2008 a svojimi porovnaniami sociálneho bývania s inými krajinami, opäť roznietil diskusiu svojou analýzou, ktorá nenechá nikoho ľahostajným: podľa neho je prístup k vlastníctvu určený dedičstvom, a nie osobným úsilím.
Spoločnosť rozdelená bývaním
Na jednej strane „20 % si môže kúpiť nehnuteľnosť“, a na druhej strane „80 % si ju nemôže kúpiť“. Podľa ekonóma tento pomer odzrkadľuje sociálnu priepasť, ktorá už nezávisí od individuálnych zásluh, ale od šťastia narodiť sa do rodiny s majetkom. Podľa jeho vlastných slov „jedinou cestou, ktorá im zostáva, aby sa stali vlastníkom, je dedičstvo“.
To znamená, že pre väčšinu nájomcov je prakticky nemožné nazbierať dostatok prostriedkov na kúpu bývania. Ceny bytov a nestabilita pracovných vzťahov robia kúpu bývania nesplniteľným snom.
„8 z 10 nájomcov bude vždy nájomcami, pretože nemajú nádej zdediť bývanie, čo je ich jediná možnosť stať sa vlastníkom“.
Ekonóm trvá na tom, že táto situácia vytvára dvojité spoločenstvo: tých, ktorí majú prístup k vlastníctvu vďaka dedičstvu, a tých, ktorí sa ocitli v pasci nájmu a vidia, ako ich úsilie neprináša stabilitu. Bývanie, ktoré bolo kedysi symbolom pokroku a bezpečnosti, sa stalo výsadou dostupnou len pre niekoľkých.
Koniec sociálneho výťahu a varovanie pre privilegovaných
Dôsledky tejto diagnózy presahujú rámec trhu s nehnuteľnosťami.Sme svedkami „konca sociálneho výťahu“. Po desaťročia sa verilo, že usilovná práca a šetrenie môžu zaručiť lepší život. Keď sa však dedičstvo stáva hlavným mechanizmom ekonomickej stability, táto myšlienka mizne.
Ekonóm poukazuje na to, že táto nová realita podkopáva jeden z pilierov sociálnej zmluvy: istotu, že osobné úsilie otvára dvere. Teraz sa sociálna mobilita zastavuje a budúce generácie čelia perspektíve, kde rodinný majetok je kľúčom k všetkému.
Budúce generácie čelia realite, kde rodinný majetok bude kľúčom k získaniu bývania.
Kto dnes patrí do týchto privilegovaných 20 %? „Zotrvanie v tejto skupine 20 % zďaleka nie je zaručené,” tvrdí. To znamená, že ani tí, ktorí zdedili alebo majú prístup k majetku, sa nemôžu cítiť úplne v bezpečí. Ekonomická nestabilita a turbulencie na trhu môžu kedykoľvek zmeniť ich postavenie.
Toto posolstvo, adresované ako tým, ktorí bojujú o prístup k bývaniu, tak aj tým, ktorí ho už majú, zdôrazňuje krehkosť súčasného systému. Bývanie prestáva byť univerzálnym právom a stáva sa faktorom sociálneho rozdelenia, a toto rozdelenie sa týka všetkých, aj tých, ktorí sa dnes zdajú byť v bezpečí.
Vlastníctvo bývania už neznamená to isté
Analýza je krutá, ale núti zamyslieť sa. Bývanie sa stalo viac ako materiálnym statkom, stalo sa symbolom spoločnosti rozdelenej medzi tých, ktorí zdedili, a tých, ktorí nezdedili. Pre čitateľa je posolstvo jasné: individuálne úsilie už nestačí a budúcnosť vlastníctva v Španielsku stále viac závisí od rodinného pôvodu.
Nie je to len ekonomický problém, ale aj hlboká zmena v našom chápaniu sociálnej spravodlivosti. A hoci sa jeho slová môžu zdať nepríjemné, pomáhajú pochopiť, prečo toľko ľudí cíti, že sen o vlastnom dome sa každým dňom stáva čoraz nedosiahnuteľnejším.
