V krajine je už viac ako 9,3 milióna dôchodcov, ale odchod do dôchodku nie vždy prináša šťastie. 91-ročný advokát, ktorý je stále aktívny, varuje pred mýtom o šťastnej dôchodku a zasadzuje sa za to, aby ľudia zostali aktívni.
Odchod do dôchodku je cieľom, ktorý si mnohí predstavujú ako prirodzenú odmenu za desaťročia práce. Podľa údajov sociálneho poistenia dnes viac ako 9,3 milióna ľudí poberá dôchodok, pričom pomer žien (4,6 milióna) a mužov (4,7 milióna) je takmer rovnaký. Pre väčšinu odchod do dôchodku znamená spomalenie tempa, návrat k rodinnému životu a konečne možnosť realizovať plány, ktoré boli predtým odložené „na neskôr“.
Tento optimistický obraz však nie vždy zodpovedá skutočnosti. Sú ľudia, ktorí vstupujú do novej etapy s úľavou a energiou, a sú ľudia, ktorí pociťujú závrat, apatiu alebo dezorientáciu, keď strácajú zvyčajnú pracovnú rutinu. Odchod do dôchodku nie je len automatickým konečným bodom, ale zmenou v živote, ktorá do veľkej miery závisí od toho, ako k nej pristupujeme a čo sa každý rozhodne robiť so svojím časom.
V 91 rokoch sa jeho profesionálna dráha nezastavila: naďalej sa venuje právnickej práci a túto etapu venoval štúdiu a výskumu, čo súvisí s jednoduchou, ale pre mnohých nepohodlnou myšlienkou: odchod do dôchodku nemusí nutne znamenať zmiznutie z toho, čo dáva životu zmysel.
Chyba je v tom, že odchod do dôchodku prináša šťastie
„V mojom veku už poznám veľa dôchodcov, však? A často, keď sa rozprávame, sa ma pýtajú: „Prečo pokračuješ?“ A ja odpoviem: „Pretože nechcem, nechcem sa nudiť ako ty“, priznal v podcaste. Táto každodenná scéna vyjadruje pocit, ktorý nie je taký zriedkavý, ako sa zdá: strach, že dôchodok bude prázdnym časom, ak ho nevyplníte niečím svojím.
„Najväčším problémom na svete je nuda. Ak sa nudia, sú úplne stratení.“ Jeho pohľad nehovorí o práci z povinnosti ani o romantizovaní nekonečných pracovných dní, ale o tom, ako sa vyhnúť úplnému odpojeniu. Nečinnosť, podľa jeho slov, môže byť nebezpečná, keď si oddych mýlia s odmietnutím akýchkoľvek cieľov.
„A videl som veľa ľudí, ktorí pri odchode do dôchodku spájajú myšlienku nepracovať s šťastím. Samozrejme, je to naopak, práca prináša šťastie, ale akákoľvek práca, akákoľvek.“ V tejto vete je obsiahnuté jeho hlavné varovanie: myslieť si, že jednoduché prestanie niečo robiť prináša blahobyt. Podľa neho je to práve naopak, ak odchod do dôchodku nie je spojený s projektmi, úlohami alebo činnosťami, ktoré udržujú myseľ v kondícii.
„Žiadne právo na dôchodok“: iný pohľad na odchod do dôchodku
Jeho téza je jasná: „žiadne právo na dôchodok“. Predkladá ju nie ako provokáciu, ale ako kultúrnu výzvu myšlienke, že jediným dôstojným východiskom po dosiahnutí určitého veku je úplné odstúpenie zo života. „Takéto právo neexistuje. Máme iné práva, ako napríklad právo zmeniť prácu, hľadať inú prácu, ale nie toto.“
Advokát zdôrazňuje, že starnutie nezrušuje túžbu učiť sa, prispievať alebo cítiť sa užitočným.
Touto úvahou vyzýva, aby sme na dôchodok nehľadeli ako na sociálnu povinnosť alebo ako na dvere, ktoré sa navždy zatvárajú, ale ako na príležitosť prebudovať svoj život pomocou nových návykov. V jeho prípade zvolená cesta spočíva v tom, aby zostal aktívny a venoval sa právnickému výskumu, pričom si uvedomuje, že starnutie nezrušuje túžbu učiť sa, prispievať alebo cítiť sa užitočným.
