Psychológ tvrdí, že najšťastnejšie deti nerastú v tých najideálnejších rodinách, ale u rodičov, ktorí sa odvážia použiť iný prístup k výchove. Aké sú teda tieto tri metódy, ktoré menia každodenný život?
Každý rodič sníva o šťastnom dieťati, ktoré sa ráno prebúdza s úsmevom a večer zaspáva s pocitom bezpečia. V skutočnosti sú mnohí nútení balansovať medzi domácimi úlohami, rôznymi aktivitami a plačlivými krízami, bez istoty, či idú správnym smerom. Je potrebné chrániť pred akýmkoľvek sklamaním, zvyšovať množstvo zábavy, veľa hovoriť o emóciách? Táto otázka zostáva aktuálna. Za touto túžbou konať správne psychológ navrhuje úplne iný prístup k tomu, ako skutočne vychovať šťastné dieťa.
Podľa psychológa kľúčom nie je snažiť sa urobiť dieťa šťastným v každom okamihu, ale naučiť ho stanoviť si cieľ, „purpose“, ktorý dodá zmysel jeho životu. „Zdá sa to celkom jednoduché, ale v skutočnosti je to celé umenie. Existujú tri základné prístupy k tomu, ako naučiť deti klásť si ciele – a v konečnom dôsledku byť šťastné –, ale len jeden z nich je skutočne účinný.“ Aké sú tieto tri prístupy k výchove, od ktorých závisí budúce šťastie dieťaťa?
Prečo je cieľ dôležitý pre výchovu šťastného dieťaťa
Keď psychológ hovorí o cieli, nemá na mysli kariérny projekt, ale pocit, že život má smer. Aj malé dieťa môže mať pocit, že prispieva, že robí pokroky v niečom, čo je pre neho dôležité. Podľa psychológa to dáva energiu na prekonávanie ťažkostí a robí sklamania znesiteľnejšími. Šťastie sa už nezredukuje na získanie toho, čo chceme, ale vzniká zo súladu medzi tým, čo robíme, a tým, čo má skutočne význam.
Prvý spôsob výchovy: didaktický prístup. Rodič si sadne s dieťaťom, vysvetlí mu, čo musí robiť, aby dosiahol úspech v živote, varuje ho pred niektorými voľbami a odovzdáva mu svoju „múdrosť“. Tento model upokojuje dospelých, ale deti nemajú rady, keď ich zasypávajú radami o tak intímnej otázke, ako je zmysel ich existencie. V dôsledku toho zdvorilo počúvajú, ale neberú si povedané k srdcu.
Modelovanie a skúsenosti: kombinácia šťastných rodičov
Podľa odborníka najvyrovnanejšie deti rastú v rodinách, kde rodičia volia prístup modelovania. Myšlienka je jednoduchá: namiesto poučovania ukázať príklad. „Ak robíte to, čo vás baví, čo vám pripadá užitočné, vaše deti to zaregistrujú. Uvidia, že ste hlboko nadšení niečím, čo vám prináša radosť a uspokojenie, a to môže prebudiť ich vlastnú zvedavosť,“ uisťuje psychológ. Vtedy dieťa každý deň vidí, že sa môže venovať tomu, čo je pre neho skutočne dôležité, a cíti sa oprávnené hľadať svoju vlastnú cestu.
Tretia cesta: učenie sa na základe skúseností. Rodič umožňuje dieťaťu overiť si svoje nápady v bezpečnom prostredí namiesto toho, aby mu hneď vysvetľoval, prečo nebudú fungovať. Odborník rozpráva napríklad o projekte bazéna, ktorý vymyslel v detstve a ktorý mu rodičia hneď zamietli, aby sa vyhli sklamaniu. Podľa neho takéto iniciatívy, aj keď sú odsúdené na neúspech, umožňujú objaviť svoje obmedzenia, rozvinúť vytrvalosť a pocítiť, čo nás motivuje pokračovať.
Ako používať tieto 3 metódy v každodennom živote
Najšťastnejšie deti majú rodičov, ktorí kombinujú tieto prístupy, pričom uprednostňujú príklad a skúsenosti. Priame rady si zachovávajú svoje miesto predovšetkým v otázkach bezpečnosti a hodnôt. Tieto niekoľko konkrétnych reflexov môže pomôcť v každodennom živote.
