Existujú ľudia, ktorí majú zlý zvyk takmer neustále prerušovať cudzie rozhovory. Toto správanie presahuje rámec prejavu netrpezlivosti alebo nezdvorilosti. Z hľadiska psychológie je to oveľa výrečnejšie.
Počas rozhovoru sa mozog neobmedzuje na pasívne počúvanie. Kým druhý hovorí, poslucháč môže predvídať, čo povie, spájať myšlienky a pripravovať si odpoveď.
Táto reakcia, známa ako „asociácia myšlienok“, môže viesť k nevedomému prerušovaniu bez zlého úmyslu, ako mechanizmus na nadviazanie kontaktu a aktívnu účasť v dialógu.
Dôvody neustáleho prerušovania
Psychológovia vysvetľujú, že neustále prerušovanie spolubesedníka je znakom úzkosti, neistoty a netrpezlivosti. Mnohí prerušujú, pretože cítia potrebu vyjadriť svoje myšlienky, kým ich nezabudnú, alebo pretože sa boja, že ich nikto nepočuje, ak budú čakať na svoj rad, aby sa vyjadrili. Môže to byť aj spôsob, akozískať kontrolu alebo zaujať vedúcu úlohu v rozhovore.
„Človek, ktorý prerušuje, sa snaží dominovať v rozhovore a získať moc.“ Môže to byť aj prejavom nadmerného nadšenia alebo nepochopenia toho, ako takéto správanie ovplyvňuje okolie.
Podľa niektorých štúdií môže prerušovanie podkopať dôveru a vyvolať sklamanie u spolubesedníka, ktorý sa bude cítiť zanedbaný.
Samozrejme, za týmto správaním, ktoré sa považuje za hrubé, stoja aj neurologické faktory. Niektoré stavy, ako napríklad syndróm deficitu pozornosti a hyperaktivity (ADHD), sú spojené s ťažkosťami pri kontrole verbálnych impulzov.
Na druhej strane, pozitívne emócie a nadšenie môžu zvýšiť pravdepodobnosť prerušovania, pretože sociálne vzrušenie podnecuje ľudí hovoriť rýchlo, bez čakania, kým druhý dokončí formulovanie svojich myšlienok.
Psychologička vysvetľuje, že „prerušovanie je bežnejšie, ako si myslíme, a hoci sa často spája s egocentrickým alebo neúctivým správaním, skutočnosť je oveľa zložitejšia“. Podľa jej názoru „to nie vždy odzrkadľuje úmysel diskreditovať partnera v rozhovore alebo upútať pozornosť, ale vyplýva to zo sincerných a ľudských dôvodov, ktoré odzrkadľujú potrebu spojenia a sebavyjadrenia“.
Význam neustáleho prerušovania rozhovorov:
- Túžba aktívne sa zapojiť. Sme nadšení témou a chceme do rozhovoru prispieť niečím hodnotným. V tomto prípade to nerobíme so zlým úmyslom, ale s túžbou podeliť sa a nadviazať kontakt s ostatnými.
- Ťažkosť kontrolovať impulzívnosť. Ak sú emócie silné, môže byť ťažké čakať na svoj rad, aby sme sa mohli vyjadriť. Netrpezlivosť alebo túžba urgentne vyjadriť svoju myšlienku nás môže prinútiť prerušiť nášho partnera v rozhovore, bez toho, aby sme si to uvedomovali, najmä ak nás téma veľmi zaujíma.
- Neistota. Pre niektorých ľudí je prerušovanie stratégiou, ktorá im umožňuje byť vypočutí. Ak majú často pocit, že ich nikto neberie do úvahy, môžu to robiť, aby si presadili svoje právo zúčastniť sa na rozhovore.
V každom prípade je potrebné mať na pamäti, že neustále prerušovanie spolubesedníka je vždy vnímané ako prejav neúcty. A najlepšia konverzácia je konverzácia podobná tenisovému zápasu, kde každý hráč čaká na svoj turn, aby začal hrať.
