Dôchodky sú hlavným zdrojom príjmu starších ľudí v Európe. Približne dve tretiny ich príjmov v EÚ pochádzajú zo štátnych transferov, hlavne vo forme dôchodkov a štátnych dávok. Napriek tomu ľudia nad 65 rokov dostávajú len približne 86 % priemerného príjmu celého obyvateľstva 28 európskych krajín.
Podľa údajov OECD sa tento podiel znižuje na úroveň nižšiu ako 70 % v pobaltských krajinách a dokonca klesá pod 80 % v takých veľkých ekonomikách, ako sú Belgicko, Dánsko a Švajčiarsko. Pre hlbšiu analýzu týchto porovnaní je užitočné pozrieť sa na priemernú ročnú hrubú starobnú dôchodok v EÚ.
V roku 2023, podľa najnovších údajov dostupných na konci roka 2025, táto suma dosiahne 17 321 eur v EÚ, čo zodpovedá 1443 eurám hrubého mesačného príjmu, podľa údajov Eurostatu.
Medzi 34 európskymi krajinami sa priemerná ročná dôchodková suma pohybuje od 3377 eur v Turecku do 38 031 eur v Islande. Medzi členskými krajinami EÚ sa čísla pohybujú od 4479 eur v Bulharsku do 34 413 eur v Luxembursku.
V spodnej časti rebríčka je priemerná dôchodok nižší ako 8 000 eur v Bosne a Hercegovine, Srbsku, Čiernej Hore, Chorvátsku, Slovensku, Rumunsku, Litve, Maďarsku a Lotyšsku. Tieto čísla ukazujú, ako veľké rozdiely existujú v dôchodkoch: najvyššia suma je viac ako desaťnásobne vyššia ako najnižšia v Európe.
„Niektoré krajiny EÚ sú jednoducho chudobnejšie ako iné a nútia rodiny, aby dotovali dôchodkové príjmy svojich starších príbuzných a pomáhali im.“
Štyri najväčšie ekonomiky EÚ sa nachádzajú tesne nad priemerom EÚ. Taliansko má najvyššiu úroveň dôchodkov, za ním nasledujú Španielsko, Francúzsko a Nemecko. Dôchodky presahujú priemer EÚ aj v piatich škandinávskych krajinách.
Dôchodkové systémy v Európe sa líšia
„Porovnávanie je zložité kvôli odlišným dôchodkovým systémom.“ Na príklade Nemecka, Španielska, Francúzska a Belgicka poznamenal, že v týchto krajinách existujú veľké distribučné dôchodky vyplácané štátom a oveľa menšie profesijné systémy, ktoré pokrývajú len určité sektory alebo zamestnávateľov.
„Ich výdavky na dôchodky budú vysoké v prepočte na jedného obyvateľa, pretože veľká časť príjmov dôchodcov pochádza z týchto povinných systémov.“ Architektúra dôchodkových systémov v každej krajine je dôležitým faktorom variácie.
„Tieto projektové riešenia, často určované politickými kompromismi a historickým dedičstvom, vysvetľujú, prečo dve krajiny s podobnou vekovou štruktúrou môžu mať nakoniec veľmi odlišné dôchodky.“
Kúpna sila dôchodkov
Rozdiely sú oveľa menšie, ak sa merajú v štandardoch kúpnej sily, ktoré odrážajú životné náklady. Jedna jednotka EPA umožňuje zakúpiť rovnaké množstvo tovarov a služieb vo všetkých krajinách.
Starobné dôchodky v EPA sa pohybujú od 6658 v Bosne a Hercegovine po 22 187 v Luxembursku. Pomer medzi najvyšším a najnižším dôchodkom je len 3,3, v porovnaní s viac ako 10 v nominálnom vyjadrení.
Whiteside poznamenal, že v krajinách bývalého východného bloku výhody prežitých dôchodcov, ako je bezplatná zdravotná starostlivosť, doprava a dotované bývanie, zvyšujú koeficient PPS. Inými slovami, dôchodcovia dostávajú viac za svoje peniaze vďaka týmto sociálnym výhodám.
Španielsko a Turecko stúpajú v rebríčku PPS
Hodnotenia Španielska a Turecka sa výrazne zlepšujú po úprave so zreteľom na kúpnu silu. Španielsko stúpa z 13. na 4. miesto a Turecko z posledného, 34. miesta na 25. miesto.
Naopak, Švajčiarsko klesá z 5. na 15. miesto a Slovensko z 27. na 33. miesto, čím výrazne stráca pozície v rebríčku PPS. „Rozdiely [v PPS] nezmiznú. Je to preto, že životná úroveň starších ľudí nezávisí len od výšky dôchodkov. Ovplyvňuje ho cena bývania, prístup k zdravotnej starostlivosti a možnosti starších pracovníkov.“
V EÚ dôchodky predstavujú približne tri pätiny príjmu na konci profesijnej kariéry. V mnohých krajinách tento ukazovateľ klesá pod 50 %, čo dôchodcom sťažuje udržanie dôstojnej životnej úrovne. Chudoba dôchodcov je vážnym problémom v mnohých krajinách.
