Pokora a uznanie svojich chýb pomáhajú obnoviť poškodené emocionálne puto.
Mnohí odborníci sa domnievajú, že chladný postoj syna voči starnúcemu otcovi nie je nutne prejavom nevďačnosti, ale skôr odrazom vzťahu poznačeného emocionálnou vzdialenosťou v minulosti, keď syn jednoducho opakuje model lásky, ktorý dostal počas svojho výchovného obdobia.
Táto neustála evolúcia vysvetľuje, prečo vývoj človeka nie je statický proces, ale dynamický systém, v ktorom emocionálne zážitky z detstva slúžia ako biologický a psychologický základ, ktorý určuje duševné zdravie a schopnosť reagovať na stres v dospelosti.
„Keď dieťa vyrastie a vzdiali sa, nie je to vždy chladnosť.“
Psychologička tvrdí, že „táto myšlienka úplne mení naše chápanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi“. Dodáva, že „keď dieťa vyrastie a vzdiali sa, nie je to vždy chladnosť alebo nevďačnosť“. Naopak, často je odstup založený na „opakovaní typu lásky, ktorú sa naučil v detstve“.
Dospelý sa učí brániť, keď v detstve nemá pocit, že ho vidia, počujú alebo podporujú. „A táto veľká vzdialenosť nie je pomsta, ale emocionálne prežitie,“ vysvetľuje. Ako liek na to odporúča namiesto výčitiek a obvinení „pokorne sa pozrieť späť“.
Takto kladie dve otázky, ktoré by si mal každý rodič položiť, keď začne pozorovať takéto správanie u svojho dieťaťa: „Ako sa cítil, keď bol na mne závislý?“ a „Cítil sa v bezpečí, ocenený alebo slobodný byť tým, kým bol v detstve?“ Keď nájdete odpoveď na tieto dve základné otázky, aby ste pochopili vzťah a jeho históriu, „uzdravíte sa a zmeníte sa“. Odborník vysvetľuje, že „láska prestáva vychádzať z pocitu viny a začína vychádzať z vedomia“.
Vývoj vzťahu medzi otcom a synom
Je zrejmé, že vzťah začína od narodenia, hoci rodičia na dieťa myslia a zapájajú ho do svojho každodenného života už počas tehotenstva. Aby sme to pochopili, musíme sa najskôr oboznámiť s procesmi, ktoré tento vzťah sprevádzajú.
Podľa rôznych štúdií existujú 4 fázy:
- Rané detstvo (0–3 roky), keď sa formuje pripútanosť,
- Od 3 do 12 rokov – fáza skúmania detí, keď sa snažia o nezávislosť,
- Dospievanie – kľúčový proces pre získanie nezávislosti,
- V dospelosti (keď vznikajú problémy vo vzťahoch, spomenuté psychológom) – fáza najväčšej rovnosti a zmeny rolí
Psychologická asociácia potvrdzuje, že vytrvalosť v malých činoch a každodenná starostlivosť zvyšujú pohodu a spokojnosť v páre.
Mnohí odborníci v oblasti duševného zdravia vysvetľujú, že pochopenie toho, že udalosti z minulosti a detstva ovplyvňujú dospelý život, je kľúčom k tomu, aby sa zmierili a uznali svoje chyby a uzdravili emocionálne vzťahy v rodinných konfliktoch, čo je životne dôležité pre obe strany a ich duševný pokoj.
