Múmie z Atacamy majú menší vnútrolebečný objem ako moderní ľudia. Nedávny výskum analyzuje dôvody, ktoré vysvetľujú tento rozdiel.
Múmie kultúry Chinchorro, ktoré sa zachovali po tisíce rokov v púšti Atacama, očarili archeológov z celého sveta, pretože sú jednými z najstarších príkladov umelého mumifikovania na planéte. Okrem zložitých pohrebných obradov však tieto ľudské pozostatky naďalej poskytujú dôležité informácie pre štúdium biológie a adaptácie pravekých národov Južnej Ameriky. Jednou zo somatických zvláštností, ktorá prekvapila vedcov, bol menší objem lebky mumifikovaných jedincov v porovnaní so súčasným obyvateľstvom Čile. Nedávny vedecký výskum teraz poskytol presvedčivé vysvetlenie tejto pozoruhodnej vlastnosti. Výskum ukazuje, že tento rozdiel nebol spôsobený kultúrnymi praktikami spojenými s úmyselnou deformáciou lebky, ale dlhodobými biologickými a ekologickými faktormi.
Kultúra Činchorro a jej jedinečný životný kontext
Kultúra Činchorro sa vyvíjala približne pred 7500–3500 rokmi na pobreží severnej časti Čile a južnej časti Peru. Zahŕňala komunity lovcov, zberačov a rybárov, ktorí intenzívne využívali morské zdroje Tichého oceánu, čo im umožňovalo po tisíce rokov udržiavať značnú potravinovú stabilitu. Ich pobrežný, polosídliaci a vysoko špecializovaný spôsob života vytvoril rad biologických podmienok, ktoré sa líšili od podmienok neskorších poľnohospodárskych národov a moderných priemyselných spoločností. Tento sociálno-ekonomický kontext má dôležitý význam pre interpretáciu anatomických charakteristík múmií.
Čo je vnútrolebečný objem a prečo je dôležitý?
Vnútrolebečný objem je nepriamou mierou veľkosti mozgu, pretože kvantitatívne určuje vnútorný priestor lebky, v ktorom sa nachádza mozog. V archeologickom kontexte, kde mäkké tkanivá nie sú zachované, je táto premenná kľúčovým ukazovateľom pre štúdium morfológie mozgu a jeho súvislosti s faktormi, ako sú výška, pohlavie, výživa a životné prostredie. Nejde teda o mieru inteligencie človeka, ale o anatomický parameter súvisiaci s vývojom organizmu ako celku.
Vysoko presná metodika použitá na tisícročné múmie
V štúdii uverejnenej v Scientific Reports boli analyzované lebky predstaviteľov národa Chinchorro, neskorších predhispánskych poľnohospodárskych národov a súčasných Čiľanov pomocou počítačovej tomografie a trojrozmerných rekonštrukcií. Táto metodika umožnila neinvazívne vypočítať vnútrolebečný objem aj u fragmentovaných alebo čiastočne mumifikovaných lebiek.
Výsledky týchto analýz ukazujú, že priemerný vnútrolebečný objem predstaviteľov kultúry Chinchorro bol výrazne menší ako u súčasného obyvateľstva Čile. Rozdiel medzi predstaviteľmi kultúry Chinchorro a predhispánskymi poľnohospodárskymi skupinami je však minimálny a štatisticky nevýznamný. Podľa výskumníkov to naznačuje, že prechod k poľnohospodárstvu neviedol k okamžitému zvýšeniu veľkosti lebky a mozgu u obyvateľov severnej časti Čile.
Naopak, výrazné rozdiely vo vnútrolebečnom objeme sa objavujú len pri porovnaní predindustriálnych národov so súčasným obyvateľstvom. V tomto prípade sa zaznamenalo zvýšenie priemerného vnútrolebečného objemu o viac ako 12 %.
Rozhodujúca úloha rastu a alometrie tela
Jeden z najdôležitejších záverov, ku ktorému dospela štúdia, poukazuje na úzku súvislosť medzi rastom a vnútrolebečným objemom.
Obyvateľstvo Chinchorro bolo nižšie ako súčasní Čiľania, a tento rozdiel do značnej miery vysvetľuje menšiu veľkosť ich lebiek. Objem mozgu podlieha alometrickým zákonitostiam. Menšie telá teda zvyčajne obsahujú menší mozog, čo však nemá za následok funkčné rozdiely.
Analýza tiež potvrdzuje, že vo všetkých skúmaných populáciách majú muži väčší vnútrolebečný objem ako ženy. Miera pohlavného dimorfizmu sa však líši v závislosti od historického kontextu. Poľnohospodárske populácie vykazujú menší dimorfizmus ako Chinchorro a súčasní Čiľania, čo poukazuje na zložité interakcie medzi biológiou, výživou a sociálnou štruktúrou.
Výživa, zdravie a vývoj z historického hľadiska
Hoci strava Činchorro bola bohatá na morské bielkoviny, nezabezpečovala rozmanitosť stravy a stabilitu zdravia, ktoré sú charakteristické pre moderné spoločnosti. Štúdia zdôrazňuje, že rast a zvýšenie vnútrolebečného objemu, pozorované v Čile, nastali hlavne v 20. storočí, súbežne so zlepšením výživy, zdravotnej starostlivosti, vzdelania a kvality života. Vývoj mozgu je teda ovplyvnený najmä podmienkami prostredia v detskom veku.
Deformácia lebky: kultúrna prax, ktorá nemá vplyv na objem mozgu
Obyvateľstvo Chinchorro a poľnohospodárske národy praktizovali úmyselné deformovanie lebky na účely identifikácie. Štúdia však ukazuje, že tieto zmeny menili tvar lebky, ale nie jej vnútorný objem. Štúdia tak vyvracia staré hypotézy, ktoré pripisovali menšiu vnútrolebečnú kapacitu práve tomuto druhu zásahov.
Biologická história poznačená súčasnosťou
Štúdia uverejnená v Scientific Reports potvrdzuje, že múmie z Atacamy nemali abnormálne malé mozgy, ale mozgy primerané nižším telám a predindustriálnym životným podmienkam. Zväčšenie vnútrolebečného objemu je nedávnym javom, ktorý súvisí skôr s hlbokými sociálno-ekologickými zmenami ako s predhistorickými kultúrnymi zmenami.
Menšia veľkosť mozgov múmií z Chinchorra teda odráža biologickú adaptáciu zodpovedajúcu ich životnému prostrediu. Štúdia ukazuje, že ľudská biológia je veľmi citlivá na životné podmienky a že mnohé črty, ktoré dnes považujeme za normálne, sú v skutočnosti výsledkom veľmi nedávnych zmien.
