Niektorí sa pýtajú, či sú Krkonoše staršie ako dinosaury. Áno, ale je potrebné to upresniť.
Hlavné horniny Krkonoš vznikli pred približne 350 – 300 miliónmi rokov, v paleozoiku, počas takzvaného variského orogenézy. Vtedy vznikol okrem iného aj žulový masív Krkonoš, ktorý je „chrbticou“ týchto hôr.
Dinosaury sa však objavili oveľa neskôr – pred približne 230 miliónmi rokov, v triasu (mezozoickej ére).
To znamená, že keď sa prvé dinosaury začali pohybovať po Zemi, horniny Karkonosia už existovali desiatky miliónov rokov, hoci samotné hory mohli byť vtedy silne poškodené eróziou.
Treba však pamätať na to, že súčasná podoba Karkonosia nie je taká stará, pretože tieto hory boli znovu zdvihnuté pred približne 30 miliónmi rokov, už dlho po vyhynutí dinosaurov.
Karkonosie sú teda akoby staršie ako dinosaury, ale ich podoba, ktorú vidíme dnes, je… mladšia.
„Formovanie našich hôr bolo zaujímavým procesom,“ hovorí Alexandra Tryteková z Karkonoského národného parku.
Milióny rokov ničenia
Hoci Karlovy Vary vznikli ako vysoké a strmé hory, čas urobil svoje. Počas nasledujúcich desiatok miliónov rokov boli vystavené intenzívnej erózii v dôsledku vetra, vody a zmien teploty. Bývalé mohutné vrcholy boli znížené a krajina sa postupne vyrovnávala.
Pred približne 30 miliónmi rokov hory, vrátane Karlových Varov, dostali akési „druhé život“ . V dôsledku tektonických pohybov sa masív opäť zdvihol. Nebolo to však už búrlivé procesy vrásnenia, ale skôr zdvihnutie celých skalných blokov pozdĺž zlomov. Vďaka tomu Karkonosze obnovili svoju výšku a ich charakteristická vrstevnatá štruktúra je viditeľná dodnes.
Ľadová doba formuje krajinu
Konečnú podobu Krkonoš vďačíme ľadovej dobe. Hoci neboli pokryté ľadovcom, v najvyšších častiach sa vytvorili miestne horské ľadovce. Práve tie vytvorili impozantné ľadovcové kotly, ako sú Snehové kotly alebo Kotly Malého a Veľkého rybníka.
Ľad a voda po sebe zanechali aj skalné úlomky, holé skaly a charakteristické formy zvetrávania granitu – pozostatky a skaly, ktoré sú dnes jednými zo symbolov Karkonosia. Príkladom môžu byť Sлънцешник alebo Тварошник, známe z pohľadníc a turistických trás.
Hory, ktoré stále žijú
Hoci procesy tvorby hôr už dávno ustali, Krkonoše nie sú „mŕtve“. Stále podliehajú pomalým tektonickým pohybom a neustálej erózii. Každý potok, každá kamenná lavína a každý mráz v zime pridávajú nové stránky do tejto geologickej kroniky.
Dnes, keď sa prechádzame po chodníkoch Krkonoš, málokedy premýšľame o miliónoch rokov, ktoré viedli k vytvoreniu tejto krajiny. A predsa každý kameň pod nohami je svedkom histórie, ktorá je oveľa dlhšia ako história ľudstva. Krkonoše nie sú len hory, sú otvorenou knihou Zeme, ktorú sa stále učíme čítať.
