Stačí preukázať, odkiaľ peniaze pochádzajú, ako boli získané a na čo boli použité, a to aj bez notárskeho overenia.
Najvyšší súd rozhodol, že aby nedeklarovaný príjem nebol uznaný za neopodstatnený prírastok kapitálu, daňovník musí preukázať nielen to, kto mu peniaze dal a ako ich získal, ale aj prečo.
Prípad sa týka nevyzdvihnutého dedičstva, na základe ktorého daňový úrad vypočítal viac ako 189 000 eur ako neoprávnený príjem v dani z príjmu. Správa sa domnievala, že tieto prostriedky neboli deklarované ako príjem, a okrem sumy uložila pokutu vo výške 75 % za údajné utajenie.
Syn zosnulej, ako zástupca dedičstva, tvrdil, že peniaze pochádzali z darov vnukov a syna, čo potvrdil bankovými prevodmi a súkromnými dokumentmi podpísanými stranami
Najvyšší súd považoval dôkazy za nedostatočné z dôvodu chýbajúceho verejného listu.
Najvyšší súd uznal, že prostriedky pochádzali od príbuzných, ale nesúhlasil s tým, že išlo o darovanie, pretože neexistoval verejný akt a neboli uvedené v dani z dedičstva a darovania. Podľa Najvyššieho súdu súkromné dokumenty neboli dostatočné na ich potvrdenie.
Okrem toho usúdil, že vzhľadom na časovú blízkosť prevodov a určitých operácií vznikajú pochybnosti o skutočnom účele peňažných pohybov.
Najvyšší súd stanovuje tri požiadavky na zabránenie domnienke neoprávneného zisku
Najvyšší súd opravil toto kritérium a vysvetlil, čo musí daňovník v takýchto prípadoch potvrdiť. Uviedol, že na vyvrátenie predpokladu o neoprávnenom zisku musia existovať tri dôkazné prvky:
- pôvod prostriedkov (kto ich prevádza),
- spôsob prevodu (ako boli získané: prevod, príjem…),
- a právny dôvod, ktorý odôvodňuje príjem (dar, pôžička atď.) .
V danom prípade bolo uznané za preukázané, že vnuci previedli po 50 000 eur prostredníctvom bankových operácií a súkromných dokumentov podpísaných v ten istý deň. A v prípade príjmu 89 900 eur od syna, hoci bol pôvodne kvalifikovaný ako pôžička, bolo preukázané, že bol odpustený ústne.
Najvyšší súd zdôraznil, že notárska listina nie je povinná na potvrdenie darovania, ak sa jej existencia dá preukázať inými prostriedkami, ako sú dokumenty podpísané medzi príbuznými alebo bankové záznamy.
Okrem toho pripomenul, že dôkazné bremeno spočíva na daňovníkovi, ale uviedol, že správa nemôže požadovať viac, ako je rozumné, a odmietnuť platné dôkazy len z toho dôvodu, že nespĺňajú konkrétnu formu.
Týmto rozhodnutím Najvyšší súd stanovuje doktrínu o význame dôkazov v prípadoch neopodstatnených príjmov a jasne dáva najavo, že aj bez notárskej listiny môžu daňovníci vyhnúť sankciám, ak preukážu, kto im dal peniaze, ako ich získali a za čo ich previedli.
