Oči detí často vidia to, čo dospelí prehliadajú. Môžu nás všetkých veľa naučiť. Problém je v tom, že keďže sú malé, často ich nikto nepočúva, ale sú skvelými pozorovateľmi prírody, čo je dokázané.
Pred niekoľkými rokmi sa v lese neďaleko Pensylvánskej univerzity hral 8-ročný Hugo Dins, keď si všimol malé guľaté štruktúry vedľa hniezda mravcov. Predpokladal, že sú to semená, ktoré spadli zo stromov, tak ich pozbieral a ukázal otcovi. Andrew, profesor entomológie, hneď pochopil, že jeho syn nenašiel semená, ale dubové čeľuste.
Tieto útvary vznikajú, keď určité druhy hmyzu podnecujú stromy k produkcii abnormálnych rastlinných tkanív, vo vnútri ktorých rastú a vyvíjajú sa ich larvy. Nikto z nich netušil, že dubové púčiky sa stanú predmetom výskumu, ktorý prehodnotil chápanie ekológov o interakcii medzi rastlinami a hmyzom.
Objav 8-ročného chlapca, ktorý zmenil vedu
„Myrmechoria je mechanizmus, pomocou ktorého niektoré krytosemenné rastliny dosahujú, že ich semená prenášajú a rozptyľujú mravce. Tieto hmyzy majú pozoruhodnú schopnosť prenášať semená a plody na veľké vzdialenosti, čo vedie k zvláštnej symbióze s niektorými druhmi rastlín. Semená myrmekofilných rastlín majú výživné prívesky, nazývané elaiosomy, ktoré sú pre mravce atraktívne a chutné. Semená vybavené týmto príveskom sa nazývajú diasporou. Proces prebieha tak, že robotnícke mravce zbierajú diasporu a odnášajú ju do kolónie, kde konzumujú elaiosómu na kŕmenie lariev, a semená, už bez prívesku, umiestňujú do podzemných komôr s organickými zvyškami alebo ich vyhadzujú z hniezda, čo prispieva k ich rozptýleniu a následnému klíčeniu,“ — vysvetľuje Antropocene.
„Diaspory sa zvyčajne nerozptyľujú ďaleko od materskej rastliny. Rastliny však ťažia z tohto mutualizmu s mravcami, pretože tento mechanizmus uľahčuje transport semien na miesta vhodné na klíčenie a chráni ich pred zrnožravými predátormi.
V prírode mechanizmus myrmekokórie využívajú viac ako 3000 druhov rastlín. Typické príklady myrmekokórie sa pozorujú u Chelidonium majus, u niektorých druhov rastlín rodu Viola, u snežienky (Galanthus nivalis), u Hepatica nobilis a Anemone nemorosa, u Onopordum illyricum, Mentha longifolia, Salvia aethiopis, Bixa orellana a mnohých ďalších rastlín.
„Strategické osy“
Keď galové osy kladú vajíčka do dubu, využívajú túto príležitosť na vloženie chemických zlúčenín, ktoré narúšajú normálny vývoj rastlinných tkanív. Oklamaný strom vytvára okolo zárodku osy akúsi výživnú a ochrannú kapsulu. Do tohto momentu ide o úplne normálnu interakciu.
Prekvapujúce je to, čo sa deje ďalej: niektoré žalude vyvinú mäkkú ružovú čiapočku, ktorá je mimoriadne atraktívna pre mravce. Táto čiapočka obsahuje mastné kyseliny, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré sa nachádzajú v mŕtvych hmyzoch, ktoré sú obľúbeným zdrojom potravy pre mnoho mravcov-padavcov.
Oklamané týmto chemickým signálom mravce zbierajú žalude ako semená a odnášajú ich do svojich hniezd. Tam zjedia čiapku a zvyšok žaluda uložia v podzemných komorách, kde je larva osy chránená pred dravcami a nepriaznivými podmienkami prostredia.
Inými slovami, osy nielen manipulujú s dubom, nútia ho vytvárať úkryt pre svoje mláďatá, ale manipulujú aj s mravcami, nútia ich konať ako neúmyselní strážcovia.
Komory a chemická analýza
Aby potvrdili túto hypotézu, vedci vykonali sériu experimentov. Umístili žalúdky s čiapkami a bez nich do prostredia rôznych kolónií mravcov a natočili ich reakcie na video. Výsledky boli zrejmé:
- Mravce rýchlo odniesli žalúdky s čiapkami a zaobchádzali s nimi ako so semenami s elaiosómami.
- Žalude bez čiapok boli ignorované alebo ponechané na mieste, čo dokazovalo, že chemická návnada bola nevyhnutná.
Chemická analýza potvrdila prítomnosť špecifických mastných zlúčenín, o ktorých je známe, že vyvolávajú u mravcov reakciu zberu. Tá istá zlúčenina je prítomná v mŕtvych hmyzoch a v elaiosomách semien myrmakokových rastlín.
„Najviac ma prekvapilo, že som strávil roky štúdiom hmyzu a túto súvislosť som si nevšimol.“
Tento vedecký objav nielen rozširuje ekologickú teóriu, ale poskytuje aj poučenia, ktoré sa dajú uplatniť v iných oblastiach. Chémia čiapok môže napríklad slúžiť ako základ pre nový výskum zlúčenín, ktoré priťahujú mravce. Okrem toho chemická manipulácia, ktorá zďaleka nie je neobvyklým javom, zrejme leží v základe mnohých interakcií: od húb, ktoré kontrolujú správanie hmyzu, až po parazity, ktoré menia správanie svojich hostiteľov. To, čo začalo ako detská hra, nakoniec viedlo k odhaleniu jednej z najzložitejších ekologických interakcií, aké sú dnes známe.
