Organizmus bol nájdený počas výskumu hlbokomorského ťažby nerastných surovín. Celkovo bolo zdokumentovaných 788 druhov hlbokomorských organizmov.
Vedecký vrt v hĺbke takmer 4000 metrov v oblasti Clarion-Clipperton, jednej z najstrategickejších hlbokomorských oblastí Tichého oceánu, umožnil identifikovať vedecky neznámy druh počas hodnotenia dôsledkov budúcej podmorskej ťažby nerastných surovín. Práca tiež dokumentuje 4350 organizmov a 788 druhov, čo potvrdzuje rozsah biodiverzity v tomto málo preskúmanom prostredí.
Medzinárodný tím preskúmal oblasť medzi Havajom a Mexikom, kde sa nachádzajú veľké zásoby kriticky dôležitých kovov potrebných pre technológie súvisiace s energetickou transformáciou. Tieto kampane, ktoré trvali päť rokov, zahŕňali ekologickú analýzu morského dna a operačné testy ťažby vykonané v regióne, ktorý sa vyznačuje absenciou svetla, nedostatkom živín a mimoriadne pomalým rastom usadenín.
Výskumníci zistili, že používané zariadenia majú výrazný vplyv na bentickú faunu: v oblasti stopy dopravného prostriedku bol zaznamenaný pokles celkového počtu zvierat o 37 % a pokles diverzity o 32 %. Tieto čísla, ktoré sú nižšie ako predchádzajúce odhady, neodstraňujú obavy týkajúce sa rizík spojených s využívaním ekosystémov, o ktorých je zatiaľ známe veľmi málo.
„Deltocyathus zoemetallicus“
Medzi najvýznamnejšie objavy patrí nový druh samostatného koralu, pripevneného k polymetalickým uzlíkom a opísaného v doplnkovom výskume pod názvom Deltocyathus zoemetallicus. Tento organizmus sa pridáva do zbierky mnohobradových červov, kôrovcov a mäkkýšov registrovaných v prostredí, ktoré je mimoriadne chudobné na organickú hmotu, kde je prísun potravy z povrchových vôd minimálny a podmienky životného prostredia sú obzvlášť drsné.
Odborníci poznamenávajú, že Clarion-Clipperton zostáva aj naďalej do veľkej miery nepreskúmaným územím, napriek viac ako desaťročnému vedeckému výskumu. Mnohé z identifikovaných druhov nemajú formálny popis a skutočné rozšírenie týchto organizmov v Tichom oceáne zostáva neznáme, čo sťažuje vývoj spoľahlivých modelov ich prirodzenej evolúcie.
Autori štúdie zdôrazňujú potrebu preskúmať 30 % územia, ktoré zostáva pod ochranou, aby bolo možné presne posúdiť riziko straty biodiverzity súvisiacej s ťažbou nerastných surovín. Analýza tak poskytuje najúplnejší empirický základ, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, na pochopenie toho, ako sa tieto ekosystémy môžu správať v podmienkach veľkoplošnej ťažby nerastných surovín.
Táto štúdia, podporená inštitúciami ako Londýnsky múzeum prírodnej histórie a Göteborgská univerzita, predstavuje rozhodujúci krok pri určovaní regulačných kritérií, ktoré zaručia zachovanie života v hlbokomorských oblastiach. Vedci varujú, že akýkoľvek zásah do oblasti Clarion-Clipperton musí zohľadňovať jej obrovskú biologickú hodnotu a krehkosť prostredia, ktoré len začína odhaľovať svoju zložitosť.
