Rôzne štúdie ukázali, že ľudia, ktorí majú tendenciu hovoriť o týchto témach, prejavujú nedostatok sebavedomia, neistotu a neschopnosť interpretovať sociálny kontext alebo rešpektovať hranice iných ľudí.
Schopnosť viesť konverzáciu je celé umenie. Preto sa každý z nás niekedy cítil nepríjemne alebo trápne pri rozhovore s niekým. Môže to mať mnoho príčin a psychológia identifikovala deväť tém, ktoré, ak ich človek spomína v rozhovore,môžu svedčiť o nedostatku potrebných sociálnych zručností.
Rozhovor o svojom zdraví
Návšteva lekára je bežnou súčasťou života človeka, od jednoduchých vyšetrení až po vážnejšie procedúry, ako je operácia, a všetko, čo s ňou súvisí. Existuje však rozdiel v tom, ako tieto témy v rozhovore nadniesť. Podľa psychológie je rozdiel medzi rozhovorom o zdravotnom probléme a rozprávaním len o najnutnejších a zbytočných podrobnostiach.
Ľudia, ktorí robia to druhé, preukazujú, že si neuvedomujú, že ich spolubicani sa môžu cítiť nepríjemne. Okrem toho títo ľudia zvyčajne nechápu, že existujú témy, o ktorých sa nemožno rozprávať pri obede, bez ohľadu na to, či ostatní prejavujú záujem alebo sú to blízki priatelia, s ktorými sa dá hovoriť otvorene.
Nadmerné zverejňovanie osobných detailov
Zvyčajne sa v rozhovore diskutuje o osobných zážitkoch každého. Je však potrebné zohľadniť, s kým sa rozprávate. Výskumy uverejnené v časopise Journal of Personality and Social Psychology ukázali, že ľudia, ktorí hneď po začatí rozhovoru s inou osobou rozprávajú podrobnosti o svojom živote, sú vnímaní ako nepríjemní.
Okrem toho takíto ľudia vyjadrujú svoje emócie hneď po zoznámení, čo vyvoláva odmietavú reakciu. Preto je potrebné správne posúdiť mieru dôvery voči partnerovi v rozhovore, ako aj kontext rozhovoru a vzťahov.
Nadmerný narcizmus
Ďalšou chybou, ktorú robia ľudia s nízkymi sociálnymi zručnosťami, je to, že sa samopropagujú a neustále hovoria o svojich osobných úspechoch, úspechoch a tom, čo dosiahli v živote. Odborníci to nazývajú konvenčným narcizmom, keď sa rozhovor točí okolo jednej osoby.
To môže znamenať, že takáto osoba potrebuje uznanie od ostatných a cíti sa neisto, keď sa rozhovor netýka jej samotnej. Okrem toho, podľa odborníkov, takéto osoby sa nesnažia nadväzovať kontakty s ostatnými, ale len hľadajú publikum, ktoré ich bude počúvať.
Diskusia o kontroverzných témach bez zohľadnenia kontextu
Existujú témy, ktoré vyvolávajú veľké kontroverzie: náboženstvo, politika… Rôzne štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí tieto témy spomínajú v rozhovore bez zohľadnenia kontextu alebo dôsledkov, ktoré to môže vyvolať, nemajú sociálne zručnosti.
Nejde o to, aby sa o týchto témach, ktoré sú potrebné vo verejnej diskusii, nehovorilo, ale o to, aby sa určilo vhodné načasovanie ich diskusie, ako aj vzťahy s ostatnými ľuďmi, ktorí sa zúčastňujú rozhovoru, a aby sa rozhodlo, či je to vhodné načasovanie na ich otvorenie.
Neustále sťažnosti
Vyjadriť svoju nespokojnosť so situáciou, ktorá vás trápi, je potrebné a užitočné, inak nevyjadrené emócie vedú k tomu, že človek „vybuchne“ – spravidla v negatívnom zmysle. Je však potrebné rozlišovať medzi jednorazovým vyjadrením nespokojnosti a neustálymi rozhovormi venovanými sťažnostiam a negatívnym aspektom.
Odborníci dokázali, že ľudia, ktorí sa sústreďujú len na negatívne veci a premietajú ich na ostatných, sú vnímaní ako nepríjemní a náchylní k sociálnej izolácii. Riešením je sústrediť sa na pozitívne veci a na spôsoby riešenia negatívnej situácie.
Negatívne výroky o konkrétnej osobe v práci
V pracovnom prostredí sa zvyčajne diskutuje o ostatných kolegách. Jedna vec je však diskutovať o konkrétnom aspekte týkajúcom sa niekoho a druhá vec ješíriť škodlivé klebety, ktoré sa, ako je známe, rýchlo rozšíria medzi ostatnými.
Podľa viacerých sociologických štúdií pozitívne „klebetenie“ posilňuje tímy, ale negatívne podkopáva dôveru a človek, ktorý ich šíri, je vnímaný ako niekto, komu nemožno dôverovať.
Monopolizovať rozhovory
Rozhovor medzi priateľmi by mal byť príležitosťou na zamyslenie sa, na výmenu názorov s ostatnými. Vždy sa však nájdu ľudia, ktorí majú tendenciu monopolizovať konverzácie a sústrediť ich na svoje zážitky a skúsenosti.
Niekoľko štúdií dospelo k záveru, že ľudia, ktorí tak konajú, sú dominantní a kontrolujúci a neuvedomujú si, že vyvolávajú u ostatných odmietavý postoj. Okrem toho sa v dôsledku ich správania ostatní ľudia cítia ignorovaní a nedocenení.
Neustále hovoriť o peniazoch
Psychológ Daniel Goleman v jednej zo svojich kníh poznamenáva, že keď človek hovorí o peniazoch, vytvára to nepríjemnú situáciu. Takíto ľudia prejavujú neistotu, najmä preto, že vždy hovoria o veľkých sumách peňazí alebo vysokých platoch.
Človek s dobrými komunikačnými schopnosťami vie, že hoci sú finančné otázky dôležité, nie sú v konverzácii príliš dôležité, pretože patria do osobnej sféry každého.
Dávať rady o tom, ako vychovávať deti
Zvyčajne, keď sa páru narodí prvé dieťa, iné páry, ktoré už deti majú, im dávajú rady, zdieľajú tajomstvá, pomáhajú im zvládnuť niektoré situácie. Existuje však veľký rozdiel medzi radami danými s dobrými úmyslami a kritikou metód, ktoré si každý človek vyberá na výchovu svojich detí.
Napríklad, často sa stáva, že mladá matka dostáva rady od svojej svokry, ale namiesto pomoci počuje výčitky. Podľa psychológie ľudia, ktorí sa tak správajú, nerespektujú osobné hranice druhých a nevedia interpretovať sociálne signály.
