Toto posolstvo nám pripomína, že zvedavosť nepozná vek ani kontext.
Šťastie nespočíva v dosahovaní väčších vecí, ale v neustálom objavovaní. Odborník vysvetlil, že zvedavosť pôsobí ako skutočný emocionálny motor a že „najšťastnejšími ľuďmi sú tí, ktorí nikdy neprestávajú učiť sa z čistej zvedavosti, a nie z povinnosti“.
Udržiavanie túžby porozumieť a skúmať svet zvyšuje každodennú radosť a posilňuje pocit osobnej realizácie. Vysvetľuje, že nejde o hromadenie titulov alebo technických znalostí, ale o udržanie tej iskry, ktorá nás motivuje čítať niečo nové, vyskúšať nové hobby alebo jednoducho pozorovať svoje okolie s väčšou pozornosťou.
Profesor sa zaoberá tým, ako malé každodenné gestá môžu výrazne ovplyvniť vnímanie blahobytu. Podľa neho zvedavosť dokáže osviežiť myseľ a náladu a priniesť okamžitý pocit životnej sily. „Keď si dovolíte objaviť niečo nové, život sa okamžite obohatí.“
Jeho návrh je obzvlášť aktuálny v dobe, keď produktivita a efektívnosť zdanlivo monopolizujú diskusie o osobnom úspechu. Na rozdiel od toho expert navrhuje prijať humánnejší prístup: učiť sa nie ako profesionálnu povinnosť, ale ako dobrovoľnú činnosť, ktorá prebúdza údiv a posilňuje šťastie.
Týmto spôsobom jeho posolstvo pripomína, že zvedavosť nepozná vek ani kontext. Každá nová vedomosť, nech je akokoľvek bezvýznamná, sa môže stať zdrojom dlhodobej spokojnosti. Nakoniec, ako naznačuje, tajomstvo nespočíva v tom, aby sme vedeli viac, ale v tom, aby sme v sebe udržiavali túžbu naďalej objavovať nové veci.
