Z jeho pohľadu môže kombinácia demografických a genetických faktorov – predovšetkým endogamia a fragmentácia populácií – vysvetliť vyhynutie bez nutnosti vojny alebo vyvražďovania.
„Veľmi oslabená populácia“
„Ak je endogamia veľmi silná… populácia sa začne rozpadávať… to sa mohlo stať,“ poznamenal. Podľa neho, keď sa objavili moderní ľudia, „stretli sme sa s veľmi oslabenou populáciou“ a zmenšeným územím, čo uľahčilo pohltenie týchto skupín.
Táto hypotéza sa čoraz častejšie potvrdzuje v nedávnych štúdiách. Štúdia uverejnená v roku 2019 dospela k záveru, že kombinácia efektu endogamie, demografických faktorov – ako sú kolísania pôrodnosti a úmrtnosti – a takzvaného „Alliho efektu“ (keď má malá populácia menšiu schopnosť rozmnožovať sa a prežiť) stačí na to, aby populácie ako neandertálci vyhynuli v priebehu niekoľkých tisíc rokov, aj bez priamej konkurencie zo strany moderných ľudí.
K tomu sa pridáva ďalšia štúdia z roku 2025, v ktorej sa navrhuje model genetickej asimilácie: malé a opakované vlny moderných ľudí, ktorí sa integrovali do neandertálskych komunít, mohli rozriediť genetický fond týchto komunít do takej miery, že ich identita ako samostatného národa by zmizla bez nutnosti násilných konfliktov alebo náhlych katastrof.
Táto hypotéza úplne nevylučuje iné faktory: závažné klimatické zmeny, úbytok zdrojov a ekologické napätie mohli neandertálcov ešte viac oslabiť.
V skutočnosti nedávne výskumy paleoklimatu dokumentujú obdobia extrémneho ochladenia medzi 44 000 a 40 000 rokmi, ktoré sa zhodujú s prudkým poklesom archeologických nálezov neandertálcov.
Slová paleoantropológa a rastúce vedecké údaje poukazujú na zložitejší a menej dramatický obraz zániku neandertálcov: nie násilné vyhubenie, ale postupný proces demografickej zraniteľnosti, genetickej krehkosti a asimilácie, v ktorom drobné detaily – veľkosť populácie, manželské páry, zdroje, klíma – zohrali rozhodujúcu úlohu v evolúcii.
