Ak bezdetný človek, ktorého rodičia už zomreli, nezanechal závet, dedičské konanie sa môže trochu skomplikovať. Hoci je poradie dedičstva jasne stanovené, môžu nastať ťažkosti s určením, kto konkrétne má najväčší nárok na majetok.
Existujú dva základné spôsoby dedičstva: testamentárne a zákonné. Ktorý z nich sa uplatní, závisí od toho, či zosnulý zanechal platný testament. Tento dokument môže podrobne uvádzať dedičov, určovať rozsah prevádzaného majetku a dokonca obsahovať rozhodnutia o vyvlastnení. Ak je závet správne vyhotovený, má prednosť pred zákonným dedičstvom a majetok sa rozdelí v súlade s ním.
Schéma prechodu dedičstva v prípade neexistencie závetu
Ak závet neexistuje alebo bol zrušený, nadobúda platnosť zákonné dedičstvo, t. j. postup stanovený Občianskym zákonníkom. V prvom rade sú k dedičstvu povolaní deti poručiteľa a jeho manželka – a práve oni dedičia v rovnakých podieloch. Ak zosnulý nemal potomkov, právo na dedičstvo prechádza na manžela a rodičov. Ďalej v poradí sú: bratia a sestry, deti bratov a sestier, a potom starí rodičia a ich potomkovia. Iba úplná absencia príbuzných a manžela vedie k tomu, že dedičstvo prechádza na obec alebo štátnu pokladnicu.
V prípade bezdetnej tety alebo strýka je situácia trochu iná, hoci stále platí podobný systém. Ak zanechali závet, majetok prejde na osoby alebo inštitúcie uvedené v závete, bez ohľadu na stupeň príbuznosti. Ak neexistuje závet, dedičstvo prechádza na manžela, a ak strýko a teta boli slobodní, v prvom rade budú určení ich rodičia.
Ak rodičia zomreli, ich podiel dostanú bratia a sestry strýka alebo tety. Ďalej právo na majetok získavajú deti bratov a sestier, t. j. synovci a neteri. To znamená, že v prípade bezdetnej tety práve najbližší príbuzní – v závislosti od toho, kto je nažive v čase smrti – zdedia jej majetok, ak nezanechala závet, v ktorom sú uvedené iné osoby.
