Jej práca sa zameriava na využitie týchto 5 % vedomia na riadenie zvyšných 95 %, pričom poskytuje „súradnice“ potrebné na zmenu vzorcov správania a orientáciu života na konkrétne ciele.
Neuropsychologička a špecialistka na preprogramovanie mozgu zdôrazňuje, že väčšina našich rozhodnutí sa prijíma mimo vedomej úrovne. „95 % všetkých rozhodnutí, ktoré prijímame, prijímame na podvedomej úrovni mozgu.“
Špecialistka rozlišuje myseľ ako nehmotný prvok a mozog chápaný ako fyzickú štruktúru. Oba vzájomne interagujú v nepretržitom cykle: myšlienky ovplyvňujú hmotu a hmotné zmeny zase menia myšlienky. Tento proces podľa jej slov určuje správanie, návyky a každodenné rozhodnutia.
Rozhodovanie v mozgu
Odborníčka vysvetlila, že 95 % rozhodnutí sa prijíma v oblasti mozgu, ku ktorej nie je možné dobrovoľne získať prístup. Iba 5 % rozhodnutí prijíma vedomá časť, hoci aj táto časť musí prejsť vnútornými filtrami, ako je vzostupná retikulárna systém, zodpovedná za zaostrenie pozornosti, a potom aj individuálnymi presvedčeniami.
Jej práca sa zameriava na využitie týchto 5 % vedomia na riadenie 95 % nevedomia, poskytujúc „súradnice“ potrebné na zmenu vzorcov správania a orientáciu života na konkrétne ciele. Podľa neuropsychologičky pochopenie tejto dynamiky umožňuje využiť prirodzenú činnosť mozgu.
Neuropsychologička vysvetľuje, že mnohé voľby, ktoré pripisujeme rozumu, majú v skutočnosti hlboký emocionálny základ. Vedomá časť tak len dodatočne ospravedlňuje rozhodnutia, ktoré už boli prijaté skôr na hlbších úrovniach mozgu, čo posilňuje potrebu pochopiť, ako tento mechanizmus funguje.
Expertka ilustrovala svoje vysvetlenia experimentom. V ňom malo niekoľko testovaných osôb vyberať neutrálne podnety, ako napríklad písmeno alebo farbu, zatiaľ čo ich mozgová aktivita bola sledovaná pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Výskumníci zistili, že „päť sekúnd“ predtým, ako človek vyjadril svoj výber, sa v oblastiach mozgu spojených s emóciami už prejavili zmeny. Tento objav dokázal, že rozhodnutie bolo prijaté v mozgu skôr, ako si to človek uvedomil. Podľa Del Campa je to jasný dôkaz toho, že rozum nie je zdrojom rozhodnutia, ale len jeho následným ospravedlnením.
