Napriek ťažkostiam a odporu zo všetkých strán má Európska únia v úmysle zaviesť digitálne euro už o niekoľko rokov. Nie je to ďalší spôsob bezhotovostných platieb ani kryptomena, ale nová forma reálnych peňazí, ktorej zavedenie znamená silnú revolúciu tak pre zákazníkov, ako aj pre najväčšie finančné inštitúcie.
Podľa štúdie Európskej centrálnej banky (ECB) bude v roku 2024 len 52 % nákupov v obchodoch eurozóny realizovaných v hotovosti, zatiaľ čo v roku 2019 to bolo 72 % – to znamená prudký pokles za púhych päť rokov.
V tejto súvislosti ECB v súčasnosti urýchľuje realizáciu projektu digitálneho eura, ktorý by znamenal revolúciu v európskom platobnom systéme. Jeho cieľom je nielen zvýšiť efektívnosť tohto systému a urobiť ho nezávislým od amerických korporácií, ale aj dať európskym bankám možnosť získať späť podiel na trhu, znížiť poplatky za používanie platobných kariet a nakoniec ponúknuť spotrebiteľom nové možnosti platby v každodennom živote.
Hlavy vlád a Európsky parlament chcú v najbližších týždňoch určiť právny rámec pre tento projekt. Všeobecná koncepcia je v zásade už stanovená, niektoré detaily však naďalej vyvolávajú diskusie – objavujú sa zásadné kritické hlasy.
Čo je digitálne euro?
Zatiaľ je digitálne euro len projektom. ECB na ňom pracuje od roku 2018/19 – impulzom k tomu bolo najmä plánované vytvorenie vlastnej digitálnej meny Facebooku s názvom Libra.
Digitálne euro nie je nový systém platieb kartami, ako je Visa alebo Mastercard. Je to skôr nová forma bankových peňazí, t. j. reálnych peňazí ECB – len v digitálnej podobe. Doteraz mohli občania mať takéto bankové peniaze len vo forme hotovosti. Digitálne euro by prenieslo toto pravidlo do digitálneho sveta.
Doteraz platby kartou alebo smartfónom realizovali súkromné banky alebo poskytovatelia platobných služieb. Peniaze, ktoré klient používa, sú v skutočnosti dlhom voči vlastnej banke, a nie priamou menou centrálnej banky. Digitálne euro je naopak peniazmi ECB – rovnako ako 10-eurová bankovka vo vašej peňaženke.
Digitálne hotovostné peniaze by mali byť voľne dostupné pre všetkých občanov eurozóny a bude možné ich používať pomocou smartfónu alebo karty – online aj offline. ECB tak chce zabezpečiť, aby peniaze garantované štátom zostali dostupné aj v budúcnosti, ktorá sa stáva čoraz viac digitálnou. ECB sľubuje, že digitálne euro nenahradí hotovosť, ale bude ju dopĺňať.
Digitálne euro: platby, limity a úloha bánk
Digitálne euro bude pravdepodobne uložené hlavne vo virtuálnej peňaženke v smartfóne, do ktorej je v súčasnosti možné „vložiť“ aj kreditné karty. Rovnako ako v prípade kariet, platby v obchodoch bude možné uskutočňovať priložením mobilného telefónu k terminálu. Na rozdiel od platieb kartou, predajca dostane peniaze okamžite, bez sprostredkovania banky.
Teoreticky tak banky už nebudú potrebné. Avšak naďalej budú fungovať. V súvislosti s tým bude možné účet doplniť len prostredníctvom komerčnej banky, buď online prostredníctvom prevodu z bežného účtu, alebo v bankomate. Tieto prostriedky nebudú prinášať úroky, čo by malo zabrániť odlevu príliš veľkého množstva peňazí z bánk. Okrem toho sa plánuje zaviesť limit maximálnej sumy prostriedkov na účte.
Napriek tomu bude možné realizovať platby v sume presahujúcej limit, pretože peňaženka je prepojená s účtom. Chýbajúca suma bude potom odpočítaná priamo z tohto účtu. To platí aj pre situácie, keď v peňaženke nie je dostatok prostriedkov alebo nie sú žiadne. V offline verzii je možné realizovať len platby na mieste.
Okrem toho sa plánuje zaviesť limit na transakcie s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí. Online verzia sa môže používať aj na nákupy na internete. V oboch verziách môžu používatelia bezplatne prevádzať peniaze medzi sebou.
Ochrana údajov
ECB sľubuje vysokú úroveň ochrany údajov v prípade digitálneho eura. Na rozdiel od hotovosti však nebude anonymné. Cieľom je však zabezpečiť väčšiu dôvernosť ako v prípade existujúcich elektronických platieb. „Digitálne euro by malo byť navrhnuté tak, aby spĺňalo očakávania ľudí v oblasti dôvernosti,“ vyhlásila prezidentka ECB v roku 2022
V prípade digitálneho eura sa predpokladajú offline a online platby. Offline platby, t. j. bez pripojenia k internetu, môžu byť realizované medzi dvoma osobami alebo v obchode. V tomto prípade nemôžu byť údaje o transakcii odoslané bankám ani orgánom štátnej správy.
Iba odosielateľ a príjemca vedia, že platba bola realizovaná, takže bude takmer rovnako dôverná ako platba v hotovosti. Ľudia, pre ktorých je dôležitá anonymita, budú môcť digitálne euro používať hlavne v režime offline.
V prípade online platieb je potrebné overovať určité údaje, aby sa zabránilo praniu špinavých peňazí a podvodom. Tieto informácie však nemajú byť poskytované ECB ani národným centrálnym bankám. Namiesto toho budú uložené výlučne v bankách alebo u poskytovateľov platobných služieb, ktorí poskytujú digitálne peňaženky, takzvané wallets.
ECB pravidelne zdôrazňuje, že nebude zbierať údaje o konkrétnych nákupoch alebo stave účtov, ani vytvárať profily spotrebiteľov. Digitálne euro by tak malo byť bezpečné a zároveň úsporné z hľadiska údajov. Rozhodnutie o tom, či komerčné banky budú postupovať rovnako [odmietnu vytvárať profily spotrebiteľov a zbierať rozsiahle údaje], však zostáva na nich – rovnako ako v prípade tradičných platieb kartou.
Koľko to bude stáť a kto to zaplatí?
Rovnako ako hotovosť, digitálne euro bude pre spotrebiteľov bezplatné. Pri platbách ním nebudú mať žiadne náklady. Malo by to byť lacnejšie aj pre obchodníkov, pretože základnú infraštruktúru podporuje ECB.
Náklady na vývoj sa odhadujú na 1,3 miliardy eur a ročné prevádzkové náklady na približne 320 miliónov eur. Treba však mať na pamäti, že výroba a dodávka hotovosti tiež generujú náklady.
Predmetom sporov zostáva suma, ktorú budú musieť banky vynaložiť na vytvorenie príslušnej infraštruktúry. Štúdia, ktorú vykonala konzultačná spoločnosť PwC na objednávku európskych bankových asociácií, ju odhaduje na 30 miliárd eur.
Zároveň ECB vo svojej analýze odhaduje náklady pre banky len na 4 – 5,8 miliardy eur. Zdajú sa byť ľahko znášateľné, najmä ak zohľadníme, že zisk európskych bánk v posledných rokoch dosahoval takmer 200 miliárd eur ročne.
