Neschopnosť udržiavať poriadok a hygienu v domácnosti môže byť príznakom problémov s duševným zdravím.
Mnohé duševné choroby môžu sťažovať udržiavanie čistoty a poriadku v priestoroch, ale táto neorganizovanosť zase zvyšuje úzkosť a môže zhoršiť poruchy.
Naše priestory o nás veľa vypovedajú. Farba stien, výber obrazov, plagátov alebo rastlín na dekoráciu, dokonca aj odtiene a intenzita osvetlenia určujú, ako žijeme v priestore. Okrem týchto estetických rozhodnutí však spôsob, akým udržiavame poriadok a organizovanosť v izbe, na pracovnom stole alebo v spálni, veľa vypovedá o našom duševnom stave. Nie je náhodou, že v psychológii sa slovo „neporiadok“ používa na označenie rôznych porúch. Samozrejme, vzťah medzi poriadkom a duševným zdravím je obojsmerný. Byť v kuchyni, kde je drez zaplavený hromadou tanierov, pohárov, panvíc a príborov, a byť v čistej izbe s otvorenými žalúziami a ustlanou posteľou, nie je to isté.
Na psychologickej úrovni sa sklon k extrémom v organizácii alebo chaose môže premeniť na symptómy, ktoré naznačujú, že sa s nami niečo deje. Za nutkavou potrebou neustále upratovať a čistiť povrchy sa môže skrývať túžba kontrolovať určité aspekty života, na ktoré, ako sa nám zdá, nemáme dostatočný vplyv. Naopak, pocit preťaženia a neschopnosť zvládnuť úlohy spojené s organizáciou a upratovaním môžu naznačovať prítomnosť depresie alebo nestabilného emocionálneho stavu, pri ktorom človek nemá dostatok energie, v mnohých prípadoch na to, aby riadil svoj priestor alebo sa dokonca zbavil určitých predmetov.
Osobnostné črty
Udržiavanie poriadku v priestore je správanie, ktoré sa učíme od detstva doma a ktoré sa v dospelosti zintenzívňuje, keď sa stávame nezávislými. Čiastočne to však závisí aj od našej osobnosti. „Existujú ľudia, ktorých povaha inklinuje k chaosu. Medzi neurotickými osobnosťami sú ľudia, ktorí sú nestabilnejší, ťažko sa prispôsobujú monotónnosti a správajú sa tak, že majú neporiadok nielen vo svojom priestore, ale aj v pláne dňa,“ poznamenáva psychiater
Aby neporiadok prekročil hranicu osobnostnej črty a stal sa patologickým prvkom, musí vyvolávať priame a neustále zasahovanie do života človeka a sprevádzať ho aj iné symptómy. Nie každý neporiadny človek má problémy s duševným zdravím, „pretože neporiadok je v podstate len nedostatkom. To znamená, že sa dá napraviť, ale môže sa aj zhoršiť, v závislosti od rozhodnutí, ktoré človek robí, a situácií, v ktorých sa nachádza“
Keď neporiadok vymkne spod kontroly
Dôvody, prečo človek môže mať ťažkosti s udržiavaním poriadku vo svojom dome, môžu byť rôzne. Odborníci poukazujú na to, že to môže byť barometer toho, ako sa človek cíti. „Tu zohráva úlohu mnoho faktorov. Keď človek neudržiava poriadok, môže to súvisieť s nedostatkom času, neochotou alebo neschopnosťou. Veď človek, ktorý je mimoriadne unavený, nemôže robiť základné veci, ktoré by inokedy mohol robiť, aj keby mal čas,“ vysvetľuje psychológ
. Zmeny v tom, ako udržiavame a staráme sa o naše priestory, môžu byť najmä príznakmi toho, že sa niečo deje. „Keď sa prekročia hranice alebo štruktúry, znamená to, že človek nedokáže udržiavať poriadok buď kvôli problémom s náladou, alebo kvôli patológii psychickej dezorganizácie, ako je to v prípade schizofrénie, alebo kvôli oslabeniu kognitívnych schopností, ako je to v prípade demencie.“
Ako vysvetľuje psychológ, kompulzívna túžba po poriadku, ktorá je druhou stranou mince, môže mať tiež patologický charakter. „Existujú ľudia, ktorí svoju potrebu kontrolovať veci alebo cítiť sa lepšie v určitých aspektoch svojho života smerujú k upratovaniu. Hľadajú vo vonkajšom poriadku to, čo nenachádzajú vo vnútornom, takže nadbytok poriadku môže tiež svedčiť o miere vnútorného nepohodlia.“
Prekročiť kruh
Keď sa neporiadok stane symptómom, môže ešte viac zhoršiť depresívny stav alebo úzkosť človeka, ktorý sa cíti paralyzovaný a bezmocný pred týmto neporiadkom, čo prispieva k jeho zosilneniu. Je to začarovaný kruh, ktorý môže vzniknúť skôr, ako si človek uvedomí situáciu, v ktorej sa nachádza.
„Poriadok veci uľahčuje, neporiadok ich sťažuje. Už samotné opotrebovanie, ktoré neporiadok so sebou prináša, je škodlivé. Spôsobuje veľkú únavu, zvýšenú podráždenosť a vyžaduje veľké úsilie na dosiahnutie rovnakej produktivity pri práci v neporiadku.“
Tento začarovaný kruh je možné prerušiť tým, že začnete postupne, od najjednoduchšieho. Zvyčajne sa hovorí, že cesta dlhá tisíc míľ začíná prvým krokom, a táto analógia platí aj v tomto kontexte. Odborníci radia, aby ste nemysleli na všetko, čo je potrebné urobiť, aby ste priestor upratali, čo môže vyvolať pocit sklamania, ale aby ste sa sústredili na jednu úlohu naraz. Urobiť malý prvý krok, napríklad pozbierať všetky poháre a šálky, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach domu, a odniesť ich do umývačky riadu alebo na drez, „môže aktivizovať človeka, ktorý je v depresívnej nálade. Toto prvé dosiahnutie môže spustiť pozitívny reťazec, ktorý mu pomôže dostať sa z jamy. Pocit, že sa veci postupne dávajú do poriadku, uľahčuje a odstraňuje stres.“
Tento prístup sa nazýva „malými krokmi“. V tomto zmysle odporúča nezačínať s tým, čo je najťažšie. Namiesto toho navrhuje začať s likvidáciou predmetov, ktoré nepoužívame. Zníženie množstva vecí, ktoré treba upratať a rozmiestniť, už do určitej miery uľahčuje úlohu. „Ľudia často hromadia veci a nechávajú si veľa vecí, ktoré nepotrebujú. Keď začnete vyhadzovať nepotrebné veci, začnete uvoľňovať miesto. Ak sa pozriete na domovy veľmi poriadnych ľudí, ich tajomstvo spočíva zvyčajne v tom, že majú jednoducho málo vecí,“ poznamenáva psychiater.
Urobiť si poriadok zvykom, spojením s určitým momentom dňa, napríklad upratovaním domu po večeri, môže pomôcť vyvinúť vytrvalosť a nedovoliť, aby sa neporiadok vymkol spod kontroly. „Je dôležité nečakať, kým sa objaví chuť upratovať, ale robiť to bez chuti, bez nálady, bez nadšenia.“
