Rodinný dom je prostredie, v ktorom sa pestujú mnohé hodnoty, zvyky a tradície. Keď sa ľudia zhromažďujú na obed alebo večeru, upratovanie zo stola hneď po jedle sa stáva každodennou činnosťou, ktorú mnohí vykonávajú takmer bezmyšlienkovito, ale ktorá môže odhaliť informácie o osobnosti, emóciách a rodinných vzťahoch. Pre niektorých je rýchle upratovanie riadu prejavom zodpovednosti, ktorá sa im vštepila už v detstve; pre iných je to spôsob, ako si zachovať kontrolu alebo zmierniť nepohodlie spôsobené neporiadkom a zvyškami jedla.
Okamžitá túžba upratať môže súvisieť s potrebou obnoviť pocit pokoja po spoločnom jedle. Rodina má významný vplyv na našu osobnosť, pretože vzťahy medzi jej členmi určujú hodnoty, pocity, vzťahy a správanie, ktoré sa osvojujeme od narodenia. „Sú to modely, ktoré ovplyvňujú správanie a často sa prenášajú z generácie na generáciu,“ poznamenávajú. Okrem toho majú obrovský význam pre osobnostný rozvoj, pretože každá rodina má svoju vlastnú dynamiku, tradície a špecifický typ vzťahov, ktoré vytvárajú určitú rodinnú atmosféru. Na druhej strane, výskumník a psychológ zdôrazňuje dôležitosť empatie, altruizmu a iných psychologických mechanizmov, ktoré motivujú ľudí k poskytovaniu pomoci. Okrem toho môžu hrať zásadnú úlohu vo vnímaní blahobytu a zvládaní každodenného stresu rodín.
Čo znamená upratať stôl hneď po jedle?
Toto konanie možno interpretovať ako znak efektívnosti, ale aj ako spôsob, ako sa vyhnúť pocitu chaosu. Mnoho ľudí si vizuálny neporiadok spája s emocionálnym nepohodlím, čo ich motivuje k tomu, aby konali s cieľom obnoviť rovnováhu.
Okrem toho vzájomný vzťah medzi prostredím a psychickým stavom ukazuje, že usporiadaný priestor prispieva k zníženiu pocitu kognitívneho preťaženia. V tomto zmysle sú tí, ktorí hneď upratujú, zvyčajne veľmi citliví na podnety okolitého prostredia.
Ďalšou charakteristickou črtou takýchto ľudí je, že sa im ťažko relaxuje, ak nemajú svoje okolie pod kontrolou. „Nie je to nutne o perfekcionizme, ale o túžbe po harmónii, ktorá im umožňuje užívať si zvyšok dňa bez toho, aby premýšľali o „nedokončenej úlohe“, – poznamenávajú odborníci.
Návyky osvojené v rodinnom prostredí
Výchova zohráva dôležitú úlohu v tomto správaní. V mnohých rodinách, najmä tradičných, sa odovzdáva myšlienka, že upratovanie zo stola je prejavom okamžitej pomoci a dobrého domáceho zvyku. Preto tí, ktorí vyrastali s touto naukou, ju zvyčajne opakujú vo svojom dospelom živote, bez toho, aby ju spochybňovali.
V niektorých rodinách môže byť zvyk upratovať stôl hneď po jedle neviditeľným pravidlom v domácnosti. Kým pre niektoré rodiny je vstávanie ako prvý, aby upratali stôl, synonymom zodpovednosti, v iných je to prejav zdvorilosti voči tým, ktorí jedlo pripravili.
Upratovanie stola: potreba štruktúry a kontroly
Ďalší dôležitý aspekt sa objavuje, keď je rýchle vstávanie od stola spojené s pocitom kontroly. Po jedle môže byť okolie chaotické kvôli použitým tanierom, zvyškami jedla a servítkami. Pre tých, ktorí zle znášajú neporiadok, rýchle vyriešenie tohto problému prináša okamžitú úľavu.
Okrem toho, snaha upratať stôl hneď po jedle môže súvisieť s tým, že ľudia si veľmi presne organizujú svoj čas. Rýchle upratovanie im umožňuje pokračovať vo svojej rutine bez prestávok, čím sa vyhýbajú pocitu „straty času“ a spájajú poriadok s efektívnosťou a produktivitou.
Aký je vzťah medzi neporiadkom a stresom?
Podľa NeuroClass, absencia poriadku ovplyvňuje nielen funkčnosť priestoru, ale aj emocionálny stav. „Je dokázané, že ľudia, ktorí vnímajú svoj domov ako neporiadny, zvyčajne prežívajú viac nepríjemných emócií a menej pocitu kontroly, čo zhoršuje ich duševné zdravie,“ varujú. Na druhej strane poukazujú na to, ako fyzický priestor v dome koreluje s každodennými výkyvmi nálady a hladinou kortizolu, biologického markeru stresu.
V tomto zmysle ľudia, ktorí opisujú svoj domov ako chaotický alebo neporiadny, zvyčajne vykazujú vyššiu hladinu kortizolu a negatívne vzorce nálady.
Okrem toho varujú, že mozog musí neustále filtrovať irelevantné informácie, čo je v neusporiadanom prostredí sťažené. „Toto dodatočné kognitívne úsilie môže byť únavné a znižovať schopnosť mentálne spracovávať informácie,“ tvrdia.
Stres, ktorý vzniká v dôsledku tohto procesu, tak nielen ovplyvňuje produktivitu, ale môže mať aj negatívne dôsledky na fyzické a duševné zdravie. Neschopnosť udržať pozornosť a koncentráciu tak môže viesť k pocitu frustrácie, napätia a nepokoja.
