Niektorí odborníci v tejto oblasti spájajú tento jav s takzvanou entamofóbiou, teda iracionálnym strachom.
Pre plnohodnotné zdravie by mal priemerný dospelý človek spať 7 až 8 hodín, podľa odborníkov na štúdium spánku. Problém vzniká preto, že niektorí ľudia majú rôzne problémy so zaspávaním, niekedy je to strach z tmy, inokedy ťažkosť zaspať v úplnom tichu.
Pravdou je, že existujú aj ľudia, ktorí nemôžu zaspať, ak nechajú dvere skrine otvorené. Tento iracionálny strach má názov a psychologička Angela Gual analyzuje tento jav, aby poskytla úplnejšie vysvetlenie a širší pohľad na túto tému.
Prečo niektorí ľudia nemôžu spať s otvorenými dverami skrine
Tento jav sa nazýva entamofóbia a certifikovaná psychologička tvrdí, že zatvorenie dverí skrine slúži ako spôsob, ako vyznačiť hranice pred neistotou. Zvyčajne existuje presvedčenie, že neznáme môže nastať bez varovania a je vnímané ako reálna hrozba.
Tento gest uzavretia dverí na upokojenie je stratégiou vyhýbania sa, ktorá potvrdzuje vnímanie nebezpečenstva: „Táto rutina zvyšuje neistotu a postupne vedie k tomu, že človek nielenže sa presvedčí o nutnosti tejto bariéry pre spánok, ale aj čoraz menej pripúšťa možnosť nechať ju otvorenú, pretože si pamätá úľavu, ktorú pocítil, keď ju uzavrel.“
Táto črta súvisí s potrebou kognitívneho uzavretia, úplného odmietnutia neistoty, ktoré sa snaží vytvoriť istotu v momentoch stresu. Zatvorenie dverí skrine pôsobí ako mentálna kotva, rovnako ako vypnutie svetla, čo pre niektorých môže znamenať, že je všetko v poriadku a pod kontrolou.
Kedy sa treba obávať
Hoci liečba tohto javu zvyčajne nie je potrebná, odborníci odporúčajú, ak sa táto potreba stane neprekonateľnou a vyvoláva krízu alebo stres, keď nie je uspokojená, vyhľadať pomoc psychiatra. Pre mnohých ľudí je to jednoducho činnosť, ktorá im pomáha relaxovať, bez toho aby upadli do obsesívnej myšlienky.
Odborník na túto tému poznamenáva, že zatvorené dvere majú symbolický význam. Tvrdí, že ľudia považujú toto „zatvorenie” nielen za určitú ochranu pred možnými hrozbami, ale aj za spôsob, ako si zachovať svoju emocionálnu nezávislosť.
