Čoraz častejšie sa objavujú názory, že rozdelenie na introvertov a extrovertov nestačí na opísanie bohatosti ľudských osobností. Jedným z najzaujímavejších nových pojmov je „otrovert“, teda osobnosť, ktorá stojí, takpovediac, mimo známych typov. Ako vyzerá svet očami otroverta?
Kto je otrovert?
Otroverti sú „outsideri, ktorí patria medzi insiderov“. Podľa neho sú to ľudia, ktorých ľahko prijmú do skupiny, hoci oni sami nikdy nemajú pocit, že k nej skutočne patria. To ich odlišuje od introvertov aj od extrovertov. Prví čerpajú energiu zo svojho vnútorného sveta. Druhí ju zase čerpajú z komunikácie s inými ľuďmi. Overtér však nerobí ani jedno, ani druhé.
„Introverti bývajú plachí a uzavretí, sústredení predovšetkým na svoj vnútorný svet. A otoverti veľmi silno vnímajú prítomnosť iných ľudí a nedokážu medzi nimi nájsť bezpečné útočisko. V podstate sú príliš citliví na to, čo sa deje okolo nich.Otoverti sú citliví pozorovatelia, ktorí vidia a cítia viac, ako by často chceli.
Nie sú plachí, ale ani asertívni. Nachádzajú sa niekde uprostred, ale nie tak, ako to opisuje ambivertizmus.
Extroverzia je hypotéza, nie diagnóza. Je správna?
Psychológ poznamenáva, že „extroverzia“ je zatiaľ hypotéza, nie vedecky potvrdený konštrukt. „Na túto tému neexistujú recenzované vedecké štúdie. To neznamená, že tento jav nie je dôležitý. Proste ešte nemáme štúdie, ktoré by ho potvrdzovali,“ hovorí expert. V minulosti však mnoho psychologických termínov vzniklo ako klinické pozorovania, na základe ktorých sa až neskôr vytvorila teória.
Ako zistiť, že ste otrovert?
Sú to ľudia, ktorí:
- vyhýbajú sa skupinovým aktivitám a nikdy neorganizujú vlastné narodeniny,
- uprednostňujú individuálne športy a aktivity,
- nemajú radi spájanie ľudí z rôznych kruhov,
- neidentifikujú sa s žiadnym tímom, značkou alebo profesionálnym prostredím,
- majú úzke, ale veľmi hlboké záujmy,
- sú zdvorilí, nie sú konfliktní a často majú k ľuďom vrelý vzťah, napriek tomu, že si udržujú odstup,
- bránia svoje presvedčenie, ale nie sú náchylní k hádkam,
- vyhýbajú sa konfrontáciám „niekedy až do extrému“ .
Zaujímavé je, že sú to ľudia, ktorí môžu byť spoločenskí, otvorení v rozhovore, ale zároveň nemajú pocit, že „patria do skupiny“. Ak fenomén otrovertnosti skutočne existuje, má veľkú hodnotu. Otroverti sa často cítia najlepšie, keď môžu budovať hlboké vzťahy s najdôležitejšími ľuďmi vo svojom živote. – A to je obrovská výhoda… Svedčí to o veľkej empatii, schopnosti skutočne sa zbližovať s ostatnými a o tom, že takéto vzťahy ich naozaj nabíjajú energiou.
Sú to ľudia, ktorí nepotrebujú široký okruh známych, ale sú schopní vytvoriť skutočnú, intímnu a stabilnú blízkosť. Ťažkosti sa najčastejšie vyskytujú vo veľkých skupinách. Nová práca, štúdium, tímový projekt, networking, firemná integrácia… v takýchto situáciách sa extroverti môžu cítiť „veľmi mimo svojho rytmu“. Klinický psychológ dodáva, že extroverti pôsobia ako ľudia „sebaistí, pokojní, nepotrebujúci vonkajšie uznanie, hoci môžu byť vnímaní ako osobnosti, ktoré sú trochu „mimo systému“.
Potrebujeme ďalšiu nálepku?
V diskusii o typoch osobnosti sa tradične vynára otázka, či nové nálepky pomáhajú alebo škodia. „Hovorím to s najlepším úmyslom voči ľuďom: sme neuveriteľne zvedaví sami na seba. Neustále nás zaujíma otázka, prečo sme takí, akí sme.“ Odborník dodáva, že nálepky veľmi pomáhajú nášmu mozgu. „Vďaka nim môžeme usporiadať veci v našej hlave a lepšie pochopiť, ako funguje svet alebo náš osobný život,“ — poznamenáva psychológ.
Na druhej strane, typy osobnosti môžu byť škodlivé. Obzvlášť ak ich berieme príliš doslovne. „Ak sa na ne príliš upínate, strácate záujem zistiť, čo sa skutočne deje pod povrchom,“ varuje psychológ.
