V štúdii, na ktorej sa zúčastnili ľudia vo veku od 70 do 105 rokov až do ich smrti, bolo meraných deväť kognitívnych parametrov a bol vyvodený záver, že tento parameter je najdôležitejší pri starnutí.
Koľko zvierat dokážete vymenovať za 90 sekúnd? 10? 15? 30? 60? Odpoveď na túto otázku môže byť ukazovateľom toho, ako sa bude váš mozog správať v priebehu rokov a, podľa toho, ako bude starnúť vaše telo. Aspoň to vyplýva zo štúdie
V ňom boli preanalyzované údaje z 18-ročného výskumu, v priebehu ktorého sa merali rôzne kognitívne schopnosti starších ľudí a storočných od momentu ich zaradenia do výskumu až do ich smrti. Výsledky ukazujú, že dve z týchto premenných môžu byť použité ako prediktory rizika smrti: plynulosť reči a používanie jazyka.
Zjednodušene povedané, starší ľudia, ktorí dokážu za 90 sekúnd vymenovať väčší počet zvierat, majú väčšiu šancu žiť dlhšie. Je to preto, že starnutie nie je proces, ktorý možno študovať samostatne, ale všetky zložky organizmu sú vzájomne prepojené. „Všetky tieto oblasti sa zhoršujú súčasne, či už ide o kognitívne funkcie, osobnosť, emócie alebo celkové biologické a zdravotné zhoršenie.“
Ako skúmať kognitívne schopnosti starších ľudí
Pre svoje výskumy použili údaje z Berlínskeho výskumu starnutia, projektu, ktorý začal zbierať údaje na konci 80. rokov, krátko pred pádom Berlínskeho múru. V tomto predbežnom výskume bolo sledovaných celkovo 516 ľudí vo veku od 70 do 105 rokov od momentu, keď sa prihlásili ako dobrovoľníci, až do ich smrti. Niektorí dobrovoľníci sa na výskume zúčastňovali až 18 rokov. V priebehu výskumu sa merali niektoré zdravotné a sociálne faktory, ako napríklad stav zubov, stres alebo ekonomická situácia, ako aj kognitívny stav. Takto sa zistilo, že inteligencia súvisí s dlhovekosťou.
V súčasnosti pokroky v oblasti psychológie umožnili rozlúštiť časť mimoriadnej zložitosti inteligencie a rozdeliť ju do rôznych kategórií. Gislett začal uvažovať nad tým, či niektoré z týchto „typov inteligencie” môžu mať väčší význam ako iné pri predpovedaní starnutia organizmu. Po analýze údajov z pôvodného experimentu tak mohli opätovne analyzovať deväť testov, ktoré boli vykonané s účastníkmi. Tieto testy merali verbálnu plynulosť, rýchlosť vnímania, verbálne znalosti a epizodickú pamäť.
Údaje z minulosti prinášajú nové výsledky
Pre experiment je skutočne dôležité, že údaje sa zbierali metodicky a dôkladne každý rok. Takto mohli pozorovať, ako sa výsledky dosiahnuté dobrovoľníkmi v každom teste menili v priebehu času až do ich smrti. Vďaka spolupráci so štatistickými expertmi z iných univerzít sa im podarilo vytvoriť model prežitia, ktorý ukázal, ako tieto zmeny predpovedali pravdepodobnosť smrti človeka do nasledujúceho testu.
Po izolovaní každej z premenných zistili, že dvoma najdôležitejšími kognitívnymi schopnosťami boli plynulosť reči a slovná zásoba. To znamená rýchlosť, s akou sa slová formovali v hlavách dobrovoľníkov, a počet slov, ktoré poznali a používali vo svojom bežnom slovnom zásobe. Ale prvá zručnosť, plynulosť reči, mala silnejšiu koreláciu s dlhovekosťou.
Je však potrebné vykonať ďalšie výskumy, aby sa zistilo, prečo táto súvislosť existuje. V súčasnosti sa zaoberajú hypotézou, že verbálna plynulosť je veľmi zložitý a komplexný proces na úrovni mozgu. Keď ide o myslenie slovami, zapájajú sa početné kognitívne zručnosti, ako je krátkodobá, dlhodobá a vizuálna pamäť, ako aj efektívnosť neurónových spojení. Preto sa podľa samotného Gislettta merajú veľmi zaujímavé parametre.
„A ako je možné zlepšiť mentálnu plynulosť?“ – môže sa opýtať čitateľ tohto článku. Práve čítanie je metódou, ktorá pomáha získať plynulosť aj slovnú zásobu. Okrem toho štúdium cudzích jazykov núti mozog zoznámiť sa s inými konceptmi a vytvárať nové spojenia. Na druhej strane, hry a logické videohry, ktoré vyžadujú mentálne úsilie, môžu mať v dlhodobom horizonte ochranný účinok. Hoci, samozrejme, dobrý odpočinok a snaha o zvládanie stresu sú nevyhnutné pre udržanie dobrého zdravia mozgu.
