Oceán môže prekvapiť aj tých najskúsenejších výskumníkov, čo dokázala búrka, ktorá sa prehnala nad Tichým oceánom.
Satelity SWOT, ktoré patria Európskej vesmírnej agentúre, zaznamenali neobvyklý jav – vlny s priemernou výškou asi 20 metrov, s niektorými gigantmi dosahujúcimi až 35 metrov. Predstavte si jedenásťposchodovú budovu, ktorá sa rúti po oceáne rýchlosťou expresu – presne tak vyzerali tieto morské obry.
Obrovské vlny sa stávajú čoraz častejšími
Zaujímavé je, že táto búrka sa stala kulisou pre dve legendárne udalosti vo svete surfovania. Kým odvážlivci prekonávali rekordy v súťažiach Eddie Aikau Big Wave Invitational na Havaji a v kalifornskom Maverick’s, vedci dostali jedinečnú príležitosť otestovať svoje oceanografické modely v extrémnych podmienkach.
Výskumníci pod vedením Fabrisa Arduina z francúzskej Laboratórie fyzikálnej a priestorovej oceanografie dali búrke meno Eddie a sledovali jej vplyv na vzdialenosť 24 000 km. Vlny, ktoré vznikli v severnej časti Tichého oceánu, za dva týždne prekonali impozantnú vzdialenosť cez Drakeov prieliv až do tropickej časti Atlantického oceánu. Takáto cesta energie cez polovicu zemegule ukazuje, ako môže jeden meteorologický jav ovplyvniť oceánske podmienky v úplne odlišných regiónoch sveta.
V septembri 2025 bola v PNAS uverejnená štúdia, ktorá priniesla neočakávané závery. Ukázalo sa, že existujúce numerické modely nadhodnocovali obsah energie v najdlhších oceánskych vlnách. V skutočnosti sa energia koncentruje v dominantných búrkových vlnách, čo vedci porovnali so stratégiou boxera, ktorý sústreďuje silu do niekoľkých silných úderov, namiesto toho, aby ju rozptýlil do mnohých slabších úderov.
Tento prelomový objav bol možný vďaka satelitnej technológii, ktorá revolučným spôsobom zmenila oceánografiu. Predtým sa vedci museli spoliehať hlavne na počítačové simulácie a merania z bójek, ktoré často nevydržali najsilnejšie búrky. SWOT ponúka neustále pozorovania z obežnej dráhy, ktoré nie sú dostupné pre tradičné metódy merania.
Údaje projektu ESA Climate Change Initiative Sea State ukazujú, že za posledných 34 rokov boli najvyššie vlny zaznamenané v januári 2014 počas búrky Hercules v Atlantickom oceáne. Vtedy dosiahli výšku 23 m a spôsobili značné škody od Maroka po Írsko. Hoci Eddy neprekonal tento rekord v maximálnej výške jednotlivých vĺn, vyznačoval sa mimoriadne vysokým priemerným ukazovateľom na obrovskom území.
Veda teraz stojí pred novou výzvou – skúmaním súvislosti medzi intenzitou takýchto javov a zmenou klímy. Arduin priznáva, že táto úloha nebude ľahká, pretože takéto silné búrky sa vyskytujú v priemere raz za desať rokov, čo sťažuje identifikáciu dlhodobých trendov. Ďalšou komplikáciou je vplyv podmienok morského dna na formovanie pobrežných vĺn.
Nové možnosti satelitného monitorovania však dávajú nádej na lepšie pochopenie týchto procesov. Hoci som skeptický voči niektorým optimistickým prognózam, domnievam sa, že nástroje ako SWOT sú potrebné v dobe, keď zmena klímy môže ovplyvňovať frekvenciu a silu extrémnych poveternostných javov. Vďaka nim sa možno podarí lepšie chrániť pobrežné komunity pred následkami silných búrok, čo je obzvlášť dôležité pre milióny ľudí žijúcich v blízkosti oceánov.
