Odborník na neverbálnu komunikáciu vysvetľuje, ako najlepšie reagovať na pokusy ponížiť nás urážkami alebo hanlivými poznámkami.
Všetci sme sa niekedy ocitli v situácii, ktorá nás vystavila skúške: horúca diskusia, zlomyseľná poznámka, manéver na ceste, ktorý v nás vyvoláva to najhoršie…
V práci, pri rodinnom obede, na sociálnych sieťach alebo dokonca na ulici – to je jedno: keď nás niekto urazí, časť z nás sa nahnevá a tento pocit poníženia zo strany inej osoby nás prinúti vybuchnúť. Telo sa napína, dýchanie sa zrýchľuje a myseľ začne horúčkovito hľadať odpovede, ktoré síce v danej chvíli vyzerajú ako najlepšie, ale málokedy sú najrozumnejšie.
Práve z tohto dôvodu sa nám takéto epizódy v televízii zdajú také známe, pretože pôsobia ako nepríjemné zrkadlo: vidíme, ako iní ľudia strácajú sebakontrolu, reagujú z hrdosti alebo podliehajú provokáciám, s ktorými sme sa sami niekedy stretli. A často, aj keď nemáme absolútne žiadny vzťah k týmto televíznym postavám a ani zďaleka nie sme fanúšikmi týchto programov, pozorovanie takýchto situácií zvonku nám pomáha pochopiť to, čo nikdy nevidíme v sebe.
Odborník v oblasti behaviorálnych vied: „Venujem pozornosť reči tela, preto sa snažím vyvolať fyziologické a emocionálne reakcie, ktoré mi poskytujú dodatočné informácie.“
Ako reagovať, keď na vás niekto útočí, bez toho, aby ste sa dostali do tej istej pasce? Kriminológ vysvetľuje, že „reakcia by mala byť oveľa pokojnejšia. Ak chcete odpovedať, nemalo by to znieť ako útok, ale skôr ako inteligentný komentár, niečo ako: „Je mi jedno, čo hovoríte.“
Táto stratégia nie je zameraná na to, aby ste druhú osobu ponížili, ale skôr na to, aby ste sa nenechali vtiahnuť do jej teritória.
Ak chcete odpovedať, nemalo by to znieť ako útok, ale skôr ako inteligentná poznámka.
Zdôrazňuje tiež úlohu tela v takýchto momentoch, pretože to, ako sa prezentujeme, dýchame alebo pozeráme, môže vyjadrovať silu alebo zraniteľnosť. „Snažil by som sa zaujať pozíciu, ktorá odráža sebavedomie, a čo najneutrálnejší výraz tváre,“ poznamenáva. Pretože pokoj, aj keď je to ťažké, sa dá tiež trénovať.
V takýchto situáciách je hypotéza odborníka jednoduchá a presvedčivá: absencia odpovede je tiež odpoveďou a pokojné správanie vysiela silnejší signál ako akákoľvek urážka. „Ak reagujete pokojne, druhá osoba pochopí, že nemá situáciu pod kontrolou. A tým sa hra končí,“ uzatvára.
