Odborníci sa domnievajú, že tieto dva druhy tréningov sa navzájom dopĺňajú a pomáhajú rozvíjať rôzne fyzické schopnosti.
Keď sa pozriete na profily fitnesu na Instagrame, môžete nájsť niekoľko smerov. Ak sa však zameriate na ženské publikum, môžete rozlíšiť dva pomerne jasné smery: ženy, ktoré sa venujú nízkoodberovým aktivitám s dôrazom na kontrolu tela, držanie tela a pohyblivosť, a tie, ktoré uprednostňujú intenzívnejšie fyzické cvičenia s väčšou záťažou alebo vyššími požiadavkami na kardiovaskulárny systém. Možno spomenúť aj tretí smer, ktorý kombinuje oba predchádzajúce a podľa opýtaných odborníkov je najúčinnejší pre tréning. „Ideálne je kombinovať obe metódy, pretože pokiaľ ide o prevenciu zranení a zlepšenie metabolického zdravia, tréning s záťažou nám môže priniesť rad výhod, ktoré nie je možné dosiahnuť len pomocou pilatesu,“ hovorí Oskar Vianja, diplomovaný špecialista v oblasti telesnej kultúry a športu a člen Clúster Galego da Industria do Deporte e o Benestar (Galicijského klastra športového priemyslu a blahobytu).
Nárast popularity pilatesu a iných druhov nízkointenzívnych cvičení
„V posledných rokoch skutočne pozorujeme nárast dopytu po takých aktivitách, ako je pilates alebo jóga, ktoré sú menej intenzívne,“ potvrdzuje Vianna. Podľa neho má na nárast dopytu vplyv niekoľko faktorov: šírenie informácií o týchto metódach, rast povedomia o nich a marketing. „Koniec koncov, ide o druh aktivity založený na kontrole dýchania a tela, ktorý má prospešný vplyv na držanie tela a pohyblivosť. Pocity po hodine pilatesu sú veľmi príjemné. K tomu sa pridáva nízka záťaž na kardiovaskulárny systém, metabolizmus a kĺby. Všetko toto ho robí veľmi zaujímavým pre určité skupiny obyvateľstva,“ vysvetľuje.
Pilates vyvinul Nemec Joseph Pilates (odtiaľ pochádza aj názov) na začiatku 20. storočia. Pôvodne sa volal „kontrologia“ a bol vytvorený ako metóda na zlepšenie fyzického a duševného zdravia. Počas prvej svetovej vojny jeho zakladateľ zdokonalil techniku v anglickom tábore pre internovaných, kde ju používal na rehabilitáciu ranených, prispôsobujúc cvičenia posteliam väzňov a vytvárajúc prvé trenažéry. Po skončení konfliktu emigroval do New Yorku a otvoril svoje prvé štúdio. Metóda získala popularitu vďaka jeho žiakom.
„Klasické trenažéry pre pilates, ktoré sa teraz vyvinuli, boli prístroje, ktoré mal doma a ktoré prispôsobil tak, aby bolo možné človeka uložiť, pomôcť mu a vykonať niektoré pohyby, ktoré sám nedokázal urobiť,“ vysvetľuje Enrique Fraga, člen Kolegia diplomovaných odborníkov v oblasti telesnej výchovy a športu v Galízii (Colef), ktorý má viac ako dvadsať rokov skúseností s výučbou pilatesu. „Táto prax sa teda zameriava na kontrolu pohybu, zatiaľ čo pri silovom tréningu sa viac zameriavame na podmienenú schopnosť našich svalov vyhnúť sa svalovému napätiu a prekonať odpor,“ pokračuje.
Aktivity, ktoré si nekonkurujú, ale sa dopĺňajú
„Metóda pilatesu je viac zameraná na to, aby človek dobre kontroloval svoje pohyby a držanie tela,“ tvrdí Fraga a dodáva, že človek má „zjednodušene“ dva typy svalov: hlbšie a povrchnejšie. „Naše telo sa skladá z vrstiev, od najhlbších po najpovrchnejšie. Hlboké svaly sú zodpovedné hlavne za držanie tela. Sú menej schopné vyvíjať veľkú silu, ale menej sa unavujú. Pomocou cvičení pilates sa snažíme viac ovplyvňovať práve ich,“ vysvetľuje. Naopak, pri silových cvičeniach „využívame povrchové svaly, ktoré sú schopné vyvinúť väčšiu silu, ale tiež sa rýchlejšie unavia“.
V každodennom živote však pracujeme s oboma typmi svalov. „Hlboké svaly nám poskytujú stabilitu a kontrolu, zatiaľ čo povrchové nám umožňujú vykonávať pohyby, presúvať sa a prenášať bremená. Napríklad u kulturistov sú tie druhé veľmi dobre vyvinuté, ale takéto oddelenie od hlbokých svalov často vedie k zraneniam.“
Pri silovom tréningu s činkami je teda cieľom pridať váhu alebo odpor. Cieľom je, aby svaly reagovali vo väčšej miere, ako keby pracovali len s váhou tela. „Niekedy, aby sa dosiahlo zvýšenie maximálnej sily, sa snaží dosiahnuť maximálne napätie svalov udržaním polohy v určitom rozsahu kĺbov po dlhú dobu, alebo sa pridá váha alebo odpor, ktorý núti svaly pracovať viac,“ tvrdí zástupca Colef. Keď teda pracujete len s váhou vlastného tela, ako je to v prípade pilatesu, nebude to mať rovnaký účinok na maximálnu silu ako pri práci s záťažou.
Výhody silového tréningu
Sila je fyzická schopnosť, ale má rôzne prejavy. Fraga uvádza maximálnu silu, ktorá predstavuje maximálne úsilie, ktoré môžeme vynaložiť, alebo maximálnu silu, ktorú môžeme prejaviť. Existuje však aj výkon, „ktorý predstavuje maximálnu silu, ktorú môžeme vyvinúť pomocou rýchlosti, ako aj vytrvalosť, ktorá zahŕňa našu schopnosť odolávať únave pri opakovaných silových pohyboch“. Pilates teda trénuje schopnosť svalov pohybovať sa v určitom rozsahu kĺbov a odolávať únave v každodennom živote, zatiaľ čo pri tréningu s záťažou môžete viac pracovať na tejto maximálnej schopnosti svalov.
Aby to lepšie vysvetlil, Fraga uvádza príklad z každodenného života. „V našom každodennom živote je veľa pohybov spojených so zdvíhaním ťažkých predmetov, ako sú balíky alebo nákupy zo supermarketu, ktoré by mi bez pilatesu, ak ide o veľké záťaže, robili veľké ťažkosti.“
Individuálny prístup ku každému prípadu a možná neochota žien venovať sa silovým cvičeniam
Obaja odborníci potvrdzujú, že disciplíny ako pilates majú prevažne ženské publikum. „Možno kvôli pocitu jemných cvičení s nízkou záťažou a vplyvu na držanie tela,“ potvrdzuje Vianya. Fraga zo svojej strany priznáva, že „za všetky roky mojej skúsenosti s vedením skupinových cvičení pilatesu hovoríme možno o menej ako 5 % mužského publika, pretože to nezahŕňa presúvanie záťaže, ktoré môže viesť k hypertrofii svalov“.
To, čo sa na ulici nazýva „nabrať svaly“, stále vyvoláva strach u niektorých žien. „Mnohé nám hovoria: „Nechcem dvíhať ťažké váhy, lebo budem ako ten chlap.“ Ale to nie je pravda, lebo všetko závisí od typu cvičení, ktoré robíme, od tréningov, genetiky, stravy – je veľa faktorov, ktoré majú význam,“ komentuje Fraga.
Napriek tomu sa zhodujú v tom, že tento strach sa postupne zmenšuje vďaka výskumu a šíreniu informácií o tejto téme. „Stretávame sa so ženami, ktoré prichádzajú do športových centier a žiadajú práve takéto silové tréningy, pretože vedia, že sú prospešné pre ich metabolizmus, zdravie kostí a držanie tela.“
Tento jav sa pozoruje ako u žien, tak aj u starších ľudí. „Mnoho ľudí sa nikdy v živote nevenovalo športu a začína s silovým tréningom pod vedením osobného trénera, a potom pokračuje v pokroku. Vedia o výhodách, ktoré to môže priniesť v oblasti kontroly alebo zlepšenia kvality kostí, svalovej hmoty, schopnosti vykonávať také jednoduché činnosti, ako je chodenie po schodoch, sedenie na gauči a vstávanie bez problémov alebo zdvíhanie svojich vnúčat. Z všetkých týchto dôvodov musíme vyvrátiť mýty o silovom tréningu a priznať mu jeho skutočný význam,“ uzatvára Vianna.
