Nahlas rozprávať počas vykonávania každodenných činností alebo pri pokuse objasniť nejakú myšlienku je bežnejšie, ako si myslíme
Možno ste sa už viac ako raz čudovali tomu, že rozprávate sami so sebou, keď hľadáte kľúče, pripravujete reč alebo sa snažíte spomenúť si na zoznam nákupov. To, čo pre niektorých znie excentricky alebo dokonca znepokojujúco, je pre psychológiu mocným nástrojom, ktorý dokáže usporiadať myšlienky, zlepšiť koncentráciu a regulovať emócie. Nie je to vôbec „podivné“ gesto, ale skôr znak vysokej úrovne emocionálnej inteligencie.
Psychológovia už mnoho rokov skúmajú, prečo rozprávame sami so sebou a čo sa deje v mozgu, keď to robíme. Táto prax, známa ako sebahovor alebo self-talk, sa vyskytuje u dospelých aj u detí, ktoré sa riadia pri vykonávaní každodenných úloh. Táto verbalizácia funguje ako vnútorný systém inštrukcií a pomáha štruktúrovať kroky, udržať pozornosť a posilniť pamäť.
Výskumy citované profesorom Garym Lupyanom z University of Wisconsin ukazujú, že keď predmety pomenujeme nahlas, môžeme ich rýchlejšie identifikovať. Pri vyslovení slova mozog aktivuje vizuálne a kontextové informácie, ako keby zapol reflektor na to, čo hľadáme.
Spojenec v regulácii emócií
Hlasný rozhovor so sebou samým nielen usporiada myšlienky, ale pomáha aj ovládať zložité emócie. Ako vysvetľuje psychoterapeutka Ann Wilson, tento gest môže premeniť na akýsi vnútorný rozhovor s človekom, ktorý nás dobre pozná a je vždy k dispozícii: so sebou samým. Keď ho používame na upokojenie, posilnenie sebavedomia alebo objasnenie svojich pocitov, funguje ako priestor na uvoľnenie a premýšľanie.
Mnohí odborníci sa zhodujú, že takéto dialógy fungujú ako vnútorný rozhovor so sebou samým: je to spôsob, ako sa poradiť, povzbudiť alebo analyzovať to, čo sa deje v stresových situáciách. Odborníci sa však zhodujú v jednom kľúčovom bode: tón. Ak sa sebahovor stáva urážlivým alebo tvrdým, prestáva byť užitočný.
Vedci z Bangorského univerzity vo Walese zistili, že ľudia, ktorí čítajú pokyny nahlas, dosahujú väčšiu presnosť a výkonnosť ako tí, ktorí ich čítajú v duchu. Počúvanie vlastného hlasu aktivuje oblasti mozgu, ktoré sa podieľajú na mentálnej kontrole, čo vysvetľuje, prečo elitní športovci používajú motivačné frázy počas súťaží, aby si udržali koncentráciu.
Iné štúdie uverejnené v časopisoch ako Harvard Business Review poukazujú na to, že hovorenie o sebe v tretej osobe – napríklad „Juan to zvládne“ – znižuje impulzívnosť a vytvára emocionálny odstup, čo uľahčuje prijímanie racionálnejších rozhodnutí.
