Archeologický nález prekvapuje svet rozsahom a starobylosťou pokladov ukrytých pod zemou.
Po desaťročia niektoré z najväčších zlatých baní v Latinskej Amerike zamestnávali tisíce robotníkov v extrémnych podmienkach. Hľadanie, zber a ťažba tohto cenného zdroja premenili mestá a vyvolali spory o kontrolu nad bohatstvom a bezpečnosťou robotníkov.
V súčasnosti zostáva mnoho oblastí neaktívnych kvôli riziku činnosti alebo nedostatku investícií do ťažby. Zlatá horúčka však pokračuje a mnohí majú záujem o oživenie otvorenej ťažby.
Je to prípad zlatej bane Serra Pelada, najväčšej otvorenej bane v histórii Brazílie, ktorá čelí veľkým ťažkostiam pri obnovení svojej činnosti, hoci jej opätovné otvorenie je stále možné. Spory medzi baníkmi, vysoké zadlženie a environmentálne požiadavky sťažujú realizáciu tohto sna.
História najväčšej otvorenej zlatej bane v Latinskej Amerike
Bane Serra Pelada, nachádzajúca sa v brazílskom štáte Pará, sa stala symbolom zlatej horúčky 80. rokov. Jej otvorenie vyvolalo masový prílev baníkov a premenilo región na epicentrum ťažobnej činnosti.
Na vrchole svojej aktivity bolo do vykopávok zapojených približne 100 000 pracovníkov, ktoré boli považované za jedny z najväčších otvorených zlatých baní v Latinskej Amerike. Dnes je jamka s hĺbkou viac ako 150 metrov bývalého banského diela naplnená vodou a vyzerá ako jazero.
Práca sa vykonávala výlučne ručne a baníci vynášali vrecia s kameňmi s hmotnosťou od 30 do 60 kg po drevených rebríkoch, známych ako „Adiós mamita“ (Zbohom, mamička). Každý pracovný deň sprevádzali neustále riziká, ako sú zosuvy pôdy a pády, zatiaľ čo robotníci hľadali zlato v nádeji, že zmenia svoj ekonomický osud.
Konečné uzavretie bane Serra Pelada
Vláda uzavrela baňu v roku 1992 z bezpečnostných dôvodov a keď ťažba už upadala. Medzi starými robotníkmi je Chico Osorio živým príkladom remeselnej ťažby zlata. S desaťročiami skúseností na pleciach naďalej prehliada bane a opotrebované zariadenia v tejto oblasti.
Osorio mal šťastie a vyťažil takmer 700 kilogramov zlata; časť uložil v banke, časť minul na nákup dvoch lietadiel a zvyšok investoval do vybavenia. Na druhej strane, jeho sporiteľná banka skrachovala a z jeho pôvodných investícií mu zostala len táto baňa a časť vybavenia.
„Najťažšie je vyťažiť zlato; potom už chýbajú peniaze a dobré vybavenie“, optimisticky vyhlásil v rozhovore, ktorý uverejnila tlačová agentúra EFE.
Plány na obnovenie prevádzky najväčšej otvorenej zlatej bane v Brazílii
V súčasnosti mnohí bývalí baníci žijú v Curionopolise a zúčastňujú sa na miestnych družstvách. Tieto organizácie sa snažia obnoviť prevádzku bane, ale narážajú na vnútorné spory, miliónové dlhy a právne problémy, ktoré sťažujú získavanie povolení a plánovanie nových operácií.
Niektorí baníci sa rozhodli venovať sa nelegálnej činnosti, hoci polícia uskutočnila rad operácií s cieľom potlačiť túto nezákonnú prax. Neformálna ťažba však svedčí o tom, že zlato je v tejto oblasti stále prítomné a existuje možnosť jeho ťažby.
Obnovenie práce, ak k nemu dôjde, bude musieť vyvážiť ekonomické príležitosti a ochranu ekosystému, čo je problém typický pre mnohé z najväčších zlatých baní v Latinskej Amerike. Táto rovnováha medzi ekonomickým prínosom a udržateľnosťou má kľúčový význam pre budúcnosť baníckeho priemyslu v regióne.
